Blog »
30. 1. 2009, cca 10. hod., CHKO Kysuce. Stretnutie s Michalom Bojdom, strážca CHKO Beskydy.
Už po pár metroch na zvážnici nachádzame prvé stopy rysa. Neskôr sme zistil, že sa pravdepodobne jedná o rysicu s mladým, v každom prípade to boli aspoň dve zvieratá. Tie stopy sme potom viackrát stratili a neskôr znovu našli. Šírka väčšej zo stôp 7,5 cm.
Keď sme si vychutnávali nádherné pohľady do doliny, takmer sme stúpili do "rysieho hovna". Mišo naložil časť z neho do liehu a zbytok zobral do sáčku. Vyzerá možno netypicky, je asi tri týždne staré, čuch však neklame ,všetko bolo dookola zošlapané od rysa.
Famózne porasty, bude to strašná škoda, ak sa to niekedy vyťaží.
Tie prestarlé jedľobučiny by si naozaj zaslúžili štatút rezervácie. Množstvo spadnutých stromov a pomedzi ne proces prirodzeného zmladzovania hlavne jedľami. Nádhera - naozajstné lesy. Mladé stromčeky vyrastajú priamo zo spráchnivených kmeňov.
Trošku sme pochodili okolo skaly. Bolo to tam pekne zošlapané od dvoch rysov.
Tie zákutia veľmi pripomínajú Bystričku v Malej Fatre.
Alebo sa mi to len zdá?
Rozlúčil som sa s Michalom, bola nám strašná zima. Ja som šiel ďalej hrebeňom po modrej, keď som zostupoval do osady, natrafil som na rysí chodník. Oboma smermi stopy rôzne staré a určite aj od viacerých rysov.
Tradične provokovali aj popod posedy.
Potom som tie stopy hlavne na južne otočených svahoch strácal a neskôr znovu aj po niekoľkých km nachádzal. Zaujimavé to bolo v tejto mladine.
V najväčších húštinách rysy zalíhali a našiel som otlačene ich telá, podla stôp to bola rysica
s dvoma mladými.
Aj podľa veľkosti a charakteristického pachu nájdeného trusu sa jednalo o rysa. Zobral som ho do sáčku.
Tu preskakuje samica štrvor-metrovým skokom cestu. Zatiaľ čo ona sa všade hlboko borila, mladé sneh držal.
Je to tam veľmi kľudná lokalita a všetko tam bolo zošapané od nich.
Našiel som lúky, kde sa hrali ako malé deti. Bolo tam stôp ako na školskom dvore.
Šmýkali sa na chrbtoch, akcelerovali, brzdili... a vôbec im nevadilo, že vedľa nich je chata. V duchu som si predstavoval, ako to tu pred pár hodinami vyzeralo.
Rád by som sa bol na to pozeral z okna tej chatky... Pár metrov od tiaľ som našiel znovu zahrabané...
keď som to rozhrabal... "hovno". Zobral som ho do sáčku na analýzu.
Na pár metroch štvorcových som našiel ešte daľšie rôzne staré rysie hromady a pod veľkou kopou lístia, snehu a konárov aj vysvetlenie, prečo je to tam tak "prisrané".
Zvyšky strhnutej jelenice, z veľkej časti už aj líškami rozvláčenej. Tie rysy tam museli chodiť aspoň týždeň, prístupové cesty mali z troch smerov. Bohužial už sa šerilo a pri pokuse odfotiť to s bleskom, mi skolabovali batérie.