Blog » Stretnutie s rysom
Môj otec, má vzadu na krku dve jazvy. Keď som sa ako malý raz spýtal, čo sa mu stalo, rozpovedal mi krátky príbeh:
"V roku 1953 som bol vyslaný na východné Slovensko do Sniny na pomoc pri výstavbe fabriky Vihorlat. Okrem zabezpečovania strojov a zariadení pre vybavenie prevádzok fabriky bolo treba zabezpečovať i stavebný materiál, najmä drevo. Vybrali sme sa preto do priľahlých lesov v oblasti obce RUNINA, ktoré hraničili so ZSSR. Okrem mňa a lesníka boli s nami aj príslušníci pohraničnej stráže. Niesol som palicu, s ktorou som si odhŕňal nízke konáre pri predieraní sa cez porasty. V jednej chvíli som pocítil náraz, palicu mi vyrazilo z ruky a na šiji som zacítil bolesť. Bol to rys. Jeden pohraničiar ho s pažbou zrazil so mňa. Boli sme z udalosti dosť šokovaní, najprv som nič necítil, ale za chvíľu som mal celý chrbát od krvi. Skoro rok mi rany na šiji hnisali a nereagovali na vtedajšiu liečbu. Ešte dnes, po cca 56 rokoch, ich cítim. Keď sme túto situáciu analyzovali, dôvodom, prečo rys zaútočil, bola obrana rysíčata pred mojou palicou, s ktorou ma rys identifikoval ako potencionálneho útočnika... " Keď mi to rozprával aj som mu závidel stretnutie s divou šelmou v prírode, to som však netušil, že sa aj mne naskytne príležitosť, zopár krát sa stretnúť s touto divou šelmou. Raz dokonca na Podbanskom, 100 metrov od domu vedúceho polesia. Rys prešiel asi 10 metrov kľudne odomňa. Už bol starší. Zvedavo si ma premeral. Pomaly som vybral kameru. Ako herec prechádzal lesom a ja som pocítil nielen vzrušenie, ale i šťastie. Keď som to vzápätí vyrozprával polesnému, nechcel mi veriť. Vraj tu žije 30 rokov a rysa tu ešte nevidel. Až záznam z kamery ho presvedčil. Prečo sa mi v ten deň rozhodol ukázať, tomu dodnes nerozumiem...
Zábery, ktoré natočil Palo Barabáš.