Denník » Vypúšťanie
6. 11. 2008
Dnes nastal nielen pre rysíčatá, ale aj pre nás veľký deň. Uvidíme, či sme niečo nepokazili a či bude všetko fungovať tak ako sme si to naplánovali. Ako prvému sme otvorili dvierka na voliére Murovi. Veľmi opatrne si sadol pred voliéru a všetko obzeral. Neskôr sa odvážil prijsť až k prepeličkám a sliepkam. Keď ho prestali baviť pomaly sa vracal k voliére. Zaujal ho potok a okamžite doň vliezol. Bol veľmi smiešny, keď sa snažil plávať. Celý zmáčaný sa snažil na brehu aspoň trochu otriasť. Vydal sa popri brehu až prišiel k elektrickému ohradníku. Ten sa snažil očuchať a dostal jednu šupu. Spanikáril, preskočil na druhú stranu ohradníka, myslel som si, že je zle, ale než som stačil vyriecť šťavnatú nadávku, skočil okamžite naspäť a fujazdil do voliéry. Všetkým nám odľahlo. Presne toto potrebujeme. Keď sa budú cítiť v nebezpečí alebo ohrození, vrátia sa do voliéry. Muro vo voliére dostal morčací krk, keď ho zožral, začal sa čistiť a vylizovať, pretože ešte stále bol mokrý. S lízou to bolo veľmi podobné. Opatrné kroky na začiatku, prepeličky a sliepky. Keďže sme mali otvorené dvere do chaty, Líza si sama vliezla dovnútra.
7. 11. 2008
Rysom sa dnes ceľmi nechcelo niečo robiť. Ležali na tráme a mali sme trochu problém ich nalákať do voliéry a pustiť von. Ako prvý išiel znovu Muro. Po zastávke pri prepeličkách a sliepkach však zbadal Lili. Podľa hesla pes a mačka to je dobrá naháňačka začali lietať pred chatou. Lili veľmi provokovala Mura, ten vždy naježil chrbát a vyštaroval po nej. Lili aj jednu schytala a tak si potom dávala väčší pozor. Nakoniec si Muro znovu vliezol do voléry a vypustili sme Lízu. Po obligátnej prehliadke prepeličiek sa zastavila pri sliepkach. Jedna sliepka si však nedávala pozor a veľmi vystrašene až zúfalo prekvapene začala kotkodákať keď pocítili na sebe Lízine pazúre. Našťastie sa okrem slepačieho šoku nič nestalo. Lila začala znovu provokovať a taktiež si dopriala trochu fitnesu pri šialených naháňačkách s Lízou.
8. 11. 2008
Mali sme návštevu zo Zvolenskej technickej univerzity a zo Slovinka priateľov, ktorí sa venujú telemetrii rysov. Kedže naši rysi dostanú po vypustení tak isto obojky so satelitnou telemetriou bola to celkom príjemná výmena názorov a skúseností. Poobede sme pílili a kálali drevo. Miloš si už pred tým všimol, že rysov veľmi zaujíma motorová píla, teda skúr pachy a tak večer sa nevedia nabažiť pachov a obtierajú sa o pílu. Snažíme sa ich vyhnať metlou, ale oni to berú ako ďaľšiu zábavu, tak z metly lietajú len franforce.
10. 11. 2008
Líza nechcela včera večer ani dnes ráno vôbec jesť. Inak je aktívna. Zakúrila som im v izbe, sú spokojní, spia na tráme pod stropom.
11. 11. 2008
Večer sme ich obidvoch odčervili tabletkami Cestal cat. Dostali v mäse po tri tabletky. . jedna tableta je na 4 kg hmotnosti.
12. 11. 2008
Príčiny nechutenstva Lízy do žrádla sú známe. V stolici sme našli škrkavky. Odčervenie zabralo.
13. 11. 2008
Chytili sa len 2 hrdziaky – 1 do sklopky, druhý živý. Rysy sa s nimi hrali len asi 5 minút a hneď ich zjedli. Líza ráno aj večer zožrala len pol misky s mäskom. Murova nebolo dvakrát treba prehovárať, okamžite do po Líze dojedol. Lízka horšie dýcha, akoby mala nádchu. To u mačiek znamená začervenie. Bude treba odčervenie u oboch zopakovať za cca 2 týždne. Škrkavky a iné červy sú „svine“, po infikácii tráviaceho traktu a neskôr, keď sa v čreve vyvinú dospelé putujú ku konečníku, kde kladú vajíčka. Pri čistení srsti alebo zahrabávaní trusu sa vajíčka dostanú späť do žalúdka. Tu sa aktivujú, po prechode črevom larvy prejdú stenou čreva do krvi a odtiaľ do pľúc, kde sa ďalej vyvíjajú a putujú do hlienu priedušiek. Ak mačka alebo aj človek tieto hlieny zje, infikuje sa sekundárne, zhustí sa počet dospelých červov v tele. Preto treba odčervenie asopň dva krát zopakovať.
14. 11. 2008
Líza opäť ráno skoro nič nezjedla. Dnes sme vypustili najskôr Mura, hneď sa začal naháňať s Lilou. Líza na nich pozerala z okna izby a veľmi chcela byť s nimi, tak sme ju pustili tiež. Muro, keď ju zbadal vo dverách, kašlal na Lilu a celý naradostený sa išiel zvítať rysím pozdravom – buchnutím hláv (klasické barany barany buc – inak, keď vás takto pozdraví dospelý rys, je to dobrá šupa). Spoločne sa potom pustili do naháňačky s Lilou. Za chvílu sa na ceste objavilo čierne terénne auto, rysi ho hneď spozorovali a utekali sa skryť cez dvierka do voliéry. Neskôr prišiel Tomáš so Siskou.
Dnes sme vystriadali Eriku s Milošom. Miloš hovorí, že vypúšťa obidve rysíčatá naraz, tak sa so Siskou tešíme, ako ich zajtra vypustíme.
15. 11. 2008
Je krásny slnečný deň, dokonca sa dá chodiť v krátkych rukávoch pokiaľ na chatu svieti slnko. Vypustili sme Lízu a Mura. Tí sa okamžite začali naháňať s Lilou. Tá ich provokuje a vôbec sa ich nebojí. Líza nám prešla za oplotok, ale našťastie Muro sa pustil za Lilou, tak sa aj ona pridala do zbesilej naháňačky... Po dobrej hodinke sme im dali nažrať do ich miestnosti a tak si tam spokojne hovejú.
16.11.08
v tento deň sme sa rozhodli vypustiť obidvoch rysov naraz. Vtedy sme ešte nevedeli koľko kilometrov ťažkého horského terénu máme pred sebou. Muro a Líza sa držali asi pol hodiny v blízkosti chaty v el. ohradníku. Ten sa im samozrejme zdal malý a prešli ho bez problémov na druhú stranu. S Tomášom ich sledujeme stúpajúc stále vyššie a vyššie do strmého svahu. Rysom sa v lese očividne páči. Váľajú sa v truse a ležoviskách jelenej a srnčej zveri. Objavili kalužisko, žuli rôzne druhy tráv a tiež paprade. S Tomášom sme zvažovali dve možnosti. Necháme rysov v lese a zídeme na chatu. Keď sa Muro s Lízou do sýta nabažia lesa a vyhladnú prídu na chatu. Po troch hodinách sme zrealizovali alternatívu č. 2 Tomáš zišiel na chatu po psa. S Lili dorazil asi za hodinu. Rysy boli už hlboko v lese. Mal som obavy či nás nájdu no predsa. Keď rysy zbadali Lili začali na ňu robiť výpady ako na dvore pred chatou. Les ich prestal zaujímať. Postupne sme sa začali približovať ku chate. Trvalo to však ďalšiu hodinu, kým sme boli pri okraji el. ohradníka. Obidva rysy prešli dovnútra absolútne bez problémov. Akoby ani nebol pod napätím. Lili sme museli preniesť. Kričíme dole na Silviu nech vypne ohradník, ktorý týmto stratil pre nás význam a v krátkej dobe ho demontujeme. Rysy sa cestou z lesa dole svahom často hrali. Na chatu sme všetci unavení dorazili tesne pred zotmením. Muro aLíza vošli do chaty a spokojne si ľahli na drevenú podlahu. Líza si položila hlavu na Murov chrbát a tak driemali. Prvá návšteva s rysmi hlboko v lese bola pre mňa a Tomáša neuveriteľným zážitkom. Kým sa rysy vzďalovali od chaty nebol to pre nás dobrý pocit. Utešovali sme sa tým, že sme zaťiaľ pre nich jedinou oporou a musia sa vráťiť. Keď nie dnes, tak na ďalší deň. No keď sa rysy začali po piatich hodinách približovať ku chate bolo to pre nás neuveriteľné zadosťučinenie a zúročenie stoviek hodín práce. Tomáš cestou fotil a filmoval. Ja s Lili sme išli dopredu a za nami sa niesli ladnými pohybmi dve šelmy. Kto nezažil možno ani nepochopí.
Ako vidím túto prvú vychádzku hlboko do lesa ja?
V našom ponímaní sme mali z toho celú dobu chovu obavy. Vedeli sme však, že tá chvíľa raz príde. Celý spôsob chovu sme smerovali tak, aby sa rysy vrátili. Keď som zvieratá niekoľko hodín sledoval v lese mal som zmiešané pocity. Prvé dve hodiny ich všetko zaujímalo. S pribúdajúcou únavou ich aktivity o všetko sa zaujímať slabli. To bol pre mňa signál začať ich volať za mnou z kopca do doliny. To sa nakoniec aj podarilo. V hlavách zvierat to muselo takisto vrieť. Spoznali to čo doteraz videli iba od chaty, museli neustále vyhodnocovať stovky nových vnemov. No nakoniec zistili, že ich útočiskom ešte hodnú chvíľu musí byť chata, jej blízke okolie a ich chovatelia.
Miloš, Tomáš
18. 11. 2008
Dnes vystriedala Silviu vzácna návštava. Jirka Novák. Zoológ z ostravskej ZOO sa prišiel pozrieť na "svoje rysíčatá". Boli sme zvedaví na porovnanie so súrodencami Lízy a Mura, ktorí sú ešte stále v ZOO s rysími rodičmi. Jirka skonštatoval, že "naše" rysíčatá sú v dobrej kondícii a má nádhernú možnosť ich sledovať pretože v ZOO sa mu väčšinou skryjú vo výbehu. Po večernej návšteve u lesníkov sa mi pred auto vrútil medveď. CHviľu bežal pred autom, až neskôr pochopil, že musí zbehnúť do lesa. Je to asi ten istý jedinec, ktorého večer z auta videl aj Miloš a ktorý nám chodil v začiatkoch ku chate. V noci trochu vyplašil moju sestru Veroniku...
19. 11. 2008
Celý deň prší. Večer sa zastavil Vlado Trulík a neskôr prišiel aj Miloš. Rysíci sa predvádzali pred Jirkom a Vladom. Ladne nám skákali cez stôl s jedlom a pitím. "Dávali" pri tom veľký pozor aby nič nerozliali, ale Muro si musí vždy odniesť nejakú trofej, tak tento krát nám ukradol parenicu. Veľmi mu nechutila, pretože sme ju neskôr našli na franforce rozhádzanú v ich izbe. Nechutí im ani klobáska, čo sa im čudujem, pretože nám chutila veľmi.
20. 11. 2008
Ráno sme trochu ťažšie vstávali. Ale Vlado sa pochlapil a medzi prestávkami dažďa nám naštiepal všetko drevo na zimu. Vlado veľká vďaka! Ďaľší vzácny hosť. Lucia Blahová z Kofoly, ktorá prišla dohodnúť s nami spoluprácu v rámci minerálnej vody Rajec. Dúfam, že už čoskoro budeme môcť vidieť výásledky našich dohôd. Lucie tak isto veľká vďaka. Bohužiaľ prší stále viac a viac. Pred chatou máme priam ukážkové bahnisko. Ešteže Miloš tam predtým narezal koláče z dreva, tak aspoň nie sme celý od bahna. Podvečer na chvíľku prestalo pršať, tak sme s Jirkou vyrazili do lesa nad chatou, či nenájdeme nejaké huby. Keď sme sa s Milošom snažili primäť Lízu a Mura, aby sa vrátili na chatu, tak som cestou pár hríbov videl... Len nebol čas ich zbierať. Našiel som jedného modráka, ktorého som si pamätal a množstvo už bohužiaľ nepoužiteľných suchohríbov.
21. 11. 2008
Stále prší a už sme celí od bahna. Jirka nanešťastie dnes odišiel za Milošom a Erikou do Dolného Kubína... Rysom sa vôbec nič nechce, dážď im veľmi nevonia. Keď si vyjdú von do voliéry tak sú tak isto celí mokrí a zabahnení a tak sa len vylizujú a vylizujú.