Denník » Zima

22. 11. 2008

Ráno som sa zobudil a pozerám von oknom. Nasnežilo. Síce iba pár centimetrov, ale predsa. Som zvedavý ako to budú znášať naše slepice - brahmanky. Celý deň sneží, tak som narýchlo spratával poštiepané drevo od Vlada. Rysi som pustil iba do voléry, spočiatku neveriacky "čumeli" prečo je všetko biele, ale postupne sa odvážili a začali šantíť v kúdoloch prašanu pokiaľ si všetok sneh neudupali a nezačal sa im šmýkať. Večer ma ešte prišli pozrieť Erika, Dáška, Miloš a Jirka, ktory ide v noci späť do Ostravy. V doline Bystrička v Malej Fatre videli stopy medveďa.

 

23. 11. 2008

Ráno už bolo nasnežené asi pol metra...Musel som ísť až do dediny pre Miloša, pretože cesta bola síce odhrabaná ale stále veľmi zasnežená. Začali  sme nakrúcať a fotiť rysíkov na snehu. Najprv sa so snehom prišiel zoznámiť Muro. Celú pekne zasneženú plochu razom udupali spolu s Lilou. Radosť pozerať na ich naháňačky, kde sa sneh len tak víril, až ich mietami nebolo vidiet. Celý čas husto snežilo a keď sa vybehala aj Líza tak sme sa celí skrehnutí a mokrí vrátili do tepla chaty. Trochu máme problém s drevom, lebo kompletne zmoklo a keď so ukladal ku chate, tak mi to celé v noci spadlo a zasnežilo... Ako hovorí Siska: "Kto nemá v hlave, má v nohách... a ja aj v rukách...

 

24. 11. 2008

Celý deň sneží, to pochmúrne počasie sa mi prestáva páčiť.... Voknu je -10...

 

25. 11. 2008

Konečne nachvíľu vykuklo slnko... Okamžite vyťahujem kameru a snažím sa niečo natočiť, ale ako na potvoru sa znovu zatiahne. Stihol som vypustiť iba Mura. Kedže slnko trochu roztopilo sneh, na ceste je dobrá šmýkačka. Takú istú si urobili rysíčatá vo volíére a tak majú trochu problém s koordináciou pohybu.

 

26. 11. 2008

Ráno som išiel do dediny pre Eriku a Miloša. Eriku sme zaviezli na chatu a vrátili sme sa na stretnutie s Lesmi SR ohľadne našej spolupráce na projekte. Takže nám pribudol nový partner do projektu. Lesníci výborne poznajú terén, tak akonáhle nasadíme rysom satelitnú telemetriu, budú sa tak isto zúčastňovať na vedeckej časti projektu...  Vypustili sme postupne Mura a Lízu a podarili sa nám nakrútíť krásne zábery v slnkom zaliatej a zasneženej prírode. Líze sa vôbec nepáčilo, že je zatvorená v izbe a snažila sa dostať k Murovi. Tak sme ju pustili do voliéry kde iba vrčala. KeĎ sme ju nakoniec pustili okamžite sa začala naháňať s Lilou. Bola akási nervózna. Keď ju to prestalo baviť zišla ku potoku a preplávalo ho na druhú stranu a hor sa do lesa. My sme okamžite vyrazili za ňou, ale ona stále išla vyššie a vyššie ale iba pokiaľ nás videla. Keď prešla oplotok, z korého sme medzíčasom vypli elektrinu, pretože kvôli snehu už vôbec nefungoval, trochu sme sa začali báť či si znovu dobre nezašlapeme tak ako pred týždňom. Veľmi dobre si pamätala miesto kde sa im ho podarilo v nedeľu prejsť. Keď som prešiel aj ja za oplotok musel som sa začať smiať, Líza sedela na hrane a čakala na nás. Akonáhle som ju zavolal zišla ku mne a vrátila sa do oplotku. Erika s Milošom donieli mäso a Lilu s snažili sme sa ju prilákať ku chate. Bola ako malé dieťa, nevedela sa rozhodnúť kam pôjde. Nakoniec asi zvížťazil hlad a fakt, že bola celá mokrá a mala už zamrznuté fúzy. Nakoniec znovu prešla kládou nad potokom, síce z nej pár krát spadla do vody, ale už bola pri chate. Tu sa ešte stihla pár krát vyrútiť na Lilu a nakoniec vošla do chaty. Muro ju začal okmažite oblizovať a za 10 minút už vôbec nebolo vidno, že bola v potoku. Suchučká si ľahla na stôl a spolu s Murom sa pustili do ich najoblúbenejšej činnosti - spania... Erika s Milošom ostali na chatem ja som sa vrátil do Bratislavy, kde po snehu ani chýru ani slychu...

27. 11. 2008

 Miloš bol skontrolovať solisko nad chatou, chodí k nemu zver. Rysy sú nejaké hladné a tým aj podráždenejšie. Majú také obdobie, že niekedy chcú žrať viac inokedy menej. K večeru sme vypustili Mura, naháňal sa s Lilou. Myslím, že jeho technika lovu sa vylepšuje týmito tréningami. Lízu sme radšej nechali vo voliére, už je večer a v lese je dosť tma.

 

29. 11. 2008

Ráno vošla Lila do ohrady ku sliepkam. Jedna chudina ležala na zemi, myslela som si že už bude po nej, ale našťastie sa pozbierala. Ostatné tri vyšli z ohrady von. Rysy si pobehali s Lilou. Miloš bol dlho v teréne, pozoroval zver, zobral si so sebou Lili. Tá našla pod snehom trus divého rysa, človek by to nemal šancu nájsť. Trus samozrejme skončí na analýze. Ku večeru boli rysy značne nervózni, poriadne vrčia, po nakŕmení im otvárame dvere do našej izby aby si ešte pobehali.

 

4. 12. 2008

Dnes sme dorábali chodník z drevených kruhov k potoku. Často prší so snehom a všade okolo chaty je samé blato. Vážili sme rysov: Líza: 11,7 kg, Muro: 14 kg. Ráno behali obidvaja vonku. Sú žraví, stále hladní, aj keď dostali cca 1,5kg hovädziny a 0,7 kg morčacích krkov. Večer sme sa s nimi hrali. Obidvaja vchádzajú do menšej prepravky, dokonca sa do nej natrepali aj spolu. Na dvore Lili pri unikaní pred Murom podrazila Erike nohy v rýchlosti tak prudko, že jej vyleteli do strany a Erika spadla na ruky a nosom sa dosť udrela o zem.

 

6. 12. 2008

Zakúrila som v peci v rysej izbe. Musí trochu preschúnuť. Kedže rysíci majú otvorené okno celý deň a pendlujú hore – dole ako sa im zachce. Pec už bola dosť horúca, keď na ňu Muro vyskočil, hneď však skočil na stropný trám, kde cez deň zvyknú spať. Líza už mala strach vyskočiť na pec, tak si vyšla na kredenec a odtiaľ sa pokúšala dostať sa k Murovi. Po chvíli sa je to aj podarilo. Bol to ohromný skok, o dobrý meter dlhší ako z pece. 

7. 12. 2008

 

Muro sa zbláznil... Po veľmi dlhej dobe sa znovu začal hrať na malé rysíča a začal sať "mlieko". Z koberca...

8. 12. 2008

 

Vypočujte si naše "krotké" mačičky, keď vidia ako sa im pripravuje jedlo...

Inak žerú ako zmyslov zbavení...

 

Váha:

Muro 14 kg

Líza 12 kg

 

 

Ukážka je bohužiaľ iba zvuková...

13. 12. 2008 Sobota
Dnešný deň bol počasím v decembri celkom neobvyklý, počas dňa sa vyšplhala teplota na teplomeri až na 25 C. Avšak naše rysy to ničím nevyviedlo z miery a svojimi rozkošnými rituálmi nám neostali nič dĺžni.  Ranajším kvílenim nám pripomenuli, že na pravidelný prísun jedla si už zvykli. Cez víkend sme mali prijemnú návštevu, vypomáhal nám Marek, s ktorým sme dohadovali aj ďaľšiu spoluprácu s Land Roverom. Celkom humorné bolo pozorovať Tomáša s Marekom, keď sa rozhodli pre stavbu vtáčej búdky. Po chvíľkovom úsilí a snahe vytlĺcť z dreva čo to dá, sme neverili vlastným očiam a pri pohľade na materiál, z ktorého sa mala konštruovať by človeka nenapadlo, že to bude taká veľkolepá stavba. Sami sa možete o tom presvedčiť :). Nasypali sme tam vtáčieho zobu, slnečnice a netrpezlivo sme čakali na prvú vtáčiu návštevu :). Okrem iného naši rysíci poriadne popreháňali Lilinu po priedomí. Každého jedného sme zvlášť vypustili von, dlho sme ich však nemuseli presviedčať k návratu domov, kúsok mäska to vždy poistí. Večer nás prekvapili svojim nervóznym správaním sa aj napriek tomu, že boli po strávení pravidelnej dávky jedla. Najprv sme si to nevedeli s Tomášom vysvetliť, najmä nevrlé správanie Lizy voči Murovi, ale po konzultácii s Milošom sme im na jeho odporúčanie dali výdatné sústo druhej večere a napokon zavládol kľud. Rysíci naviazali na svoju štandardnú komunikaciu svojimi divokými hrami medzi sebou. Mysleli sme si, že nás v ten večer nemôže uz nič prekvapiť, ale práve naopak. Po jednej z večerných kontrol priedomia som po otvorení dvier na chate pri ohnisku spozorovala líšku, ktorá akoby ignorovala fakt, že jej niekto vstúpil do jej sveta. Lístička sa pravdepodobne rozhodla pre sčiíanie našich slepíc,  ale Lilina ju svojim ráznym jednaním vyviedla z omylu. Utiekla popod oplotok, ktorý jej dal zadosť iste príúčku, že sa tak skoro nevráti :).

Marek sa najprv pustil do stavby chodníka

marek_chodnik.jpg

Ako správny manažér zorganizoval stavbu búdky. Všetky diely a aj náhradné dielce boli po ruke :)

Budka1.jpg

No a tu je výsledok... Vtáci sa tam zatiaľ vôbec neukázali, ale vonku je teplo. Počkáme pokiaľ prituhne...

budka2.jpg

14. 12. 2008 Nedeľa
Nedeľné ráno bolo tradične pracovné. Miloš so synom Miňom svojím  pracovným načiním v rukách naznačili ako sa bude priebeh dňa vyvíjať.  K sekaniu dreva sa pridal aj Tomáš s Marekom, ktorí sa nenechali nadšením k práci zahanbiť. Pracovalo sa skoro cely deň. Dreva na zimu nie je nikdy dosť, hlavne keď udrie mráz v doline. Nezabudli sme ani na našich zverencov, ktorí dostali príležitosť sa vybehať hneď poobede, ked na chvíľu vykuklo slniečko.  Opať popreháňali Lilinu, ktorú neodradilo od naháňačky ani varovné rysie plasnutie po kožuchu) Stále mala veľa energie na hravú prvokáciu rysov. Pri pozorovaní vzájomných ryso-psích hrátok človek určite neprehliadne ako ladne a presne smerujú ich pohyby, pri ktorých nevyvíjajú príliš veľa energie, aby dosiahli svoj cieľ. Všetky akoby mali dokonalo premyslené a šetrili si pti tom svoje sily. Naopak Lilina, tá pri úniku pred rysom vydávala energie pri behu ako o život.  Všetko sa to odohráva stále iba v medziach vzájomného rešpektu. Večer sa chytila myš, ktorú sa podarilo ulapiť Líze. S dezertom nebol problém, po chvíli po ňom neostalo ani stopy.

Príprava dreva na zimu

drevo.jpg

15. 12. 2008 Pondelok
S Tomášom nám začal deň štandardným spôsobom. Ranné kŕmenie Mura a Lízy, hydiny a taktiež aj našej psej kamarátky. Je humorné sledovať ako vzájomne registrujú svoj jedálny prídel. Kto dostane prvý, ten relaxuje v kľude a ten druhý nervózne očakáva ten svoj, s individuálnymi prejavmi očakávania. V poslednej dobe sme zvykli mäsový prídel rysom  príliš neporcovať a všetko spracovanie sme ponechali na ostré zúbky našich dravcov. Prekvapivo s tým nemali žiaden problém, práve naopak, chvíľami pôsobili, že ich to chrumanie kostí baví . Komické je aj úvodný zvyk pri pribehnutí k miske, keď si obaja vrčaním popri prehĺtaní mäsa dávajú najavo svoju spokojnosť s nájdeným prídelom a zároveň si určujú aj svoj nepriechodný priestor, ktorý patrí v tom čase výhradne každému v blízkosti ich misky. Po dobrom nakŕmení si svoju blízkosť a prítomnosť prejavujú vzájomným čistením a olizovaním. Na pohľad neodolateľná súrodenecká láska, na ktorú sa človek nemôže vynadívať. 

22. 12. 2008

 Odchádza Tomáš a Becko. Zostávam s Milošom ml. a Marekom zo Žaškova. Chalani sa vzorne starajú o rysov. Čistia im a majú chatu vo vzornom poriadku.

 

24. 12. 2008

 Veziem Mareka domov. Miloš ml. zostáva na chate. Večer o 16.45 odchádzame domov na štedrú večeru. Rysom ju dávamne v predstihu. O 21.00 sa vraciame s Erikou a darčekmi pre rysov naspäť na chatu.

 

25. 12. 2008

 Meriam obvod krkov. Líza má 30 cm a Muro 34 cm. Kontrolujem stopy na Blatnianskom jazere, no po rysoch a vlkoch ani stopy. Večer skracujem obvody obojkov na potrebnú mieru.

 

26. 12. 2008

Moniturujem oblasť oproti Blatnianksej doline, no šelmy žiadne. Len hodne vysokej zveri (silné jelene).

 

27. 12. 2008

Moniturujem oblasť oproti Perušínu cez Lubochniansku dolinu, na druhej strane. V rúbanisku pozorujem dva jelene – starší je 12 – 14-torák, mladší 6-torák. Inak iba jariabok, kuny a líšky.

 

28. 12. 2008

Okolo desiatej doobeda padli neďaleko chaty tri výstrely. Zdalo sa, že idú od rúbaniska nad chatou. Tú stranu som prešiel v širšom okolí no stopy po ľuďoch nenachádzam. Mura a Lízu sme nechali vybehať sa vonku. Ráno bolo -14 stupňov. Zatiaľ rekord tejto zimy. Miloš ml. rysom včera aj zakúril v izbe, majú tam ako v mrazáku, keď je okno dokorán otvorené.

 

30. 12. 2008

Pri monitoringu v závere doliny som narazil na veľké stopy medveďa.

Večer nás prichádza vystriedať Tomáš so Siskou.

 

31. 12. 2008

Celkom slušná „kosa“. Mrzne až praští. Okolie potoka je nádherne zamrznuté. Vločky námrazy sú veľké skoro 2cm. V noci nastavujem foťáky na časozberné zábery. Do rána sú totálne zamrznuté a pokryté námrazou. Štvrťhodinu pred polnocou odchádzame k horárom, aby sme s nimi strávili Silvestra. Jeden z najkľudnejších a najlepších Silvestrov aký som kedy zažil. Bez rachomejtlí a všelijakých tých blbostí. Počujem však Martin a najmä Smrekovicu, kde sa rachtá o stošesť. Chudák zver v lesoch.

 

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.