Denník » Rok 2009

Všetko najlepšie v roku 2009

block_photo_70_pf2009web.jpg

01.01.2009 rysica Líza sa začala ozývať hlasom dospelého rysa. Dnes sme s Tomášom ako obvykle vzali Mura do lesa nad chatou. V lese bolo -12 stupňov a atmosféra ako z rozprávky. Zo stromov pomaly padala osuheľ a leskla sa v protisvetlách slnka derúceho sa cez koruny smrekov ako drobnučké diamanty. Asi po troch hodinách bolo Líze bez Mura dlho a začala ho volať hrubým hrdelným hlasom. Ten okamžite reagoval na jej volanie a zbehol z lesa ku jej výberu, overiť či je v poriadku. Po tom sa vrátil späť do lesa. Striedavo sa znova naháňal s Lilou, šplhal po stromoch 2-3 m vysoko a učil, ako sa ukryť pred psom a vzápätí naň vyštartovať. Po hodinách strávených v lese sa s Tomášom vraciame ku chate dokonale premrznutí. Lila s nami. Muro sa tvári, že za nami tak skoro z lesa nezíde. Nechávame ho v tom asi trištvrte hodinu. Zatiaľ necháme v teple chaty zaklimatizovať foto a video techniku a sťahujeme do kompu materiál. Muro je stále v lese. Začal som ho volať od výehu napodobňujúc hlas Lízy. Netrvalo ani dve minúty a bol pri nás na dvore. Nasledovalo s Lízou mačacie vítanie, zraziac sa čelami a vylizovanie srsti. Potom spokojní dlho ležali vedľa seba na snehu. 

17. 1. 2009

Okolo chaty sa motal nejaký cca 17 ročný chalan s foťákom. Na jeho šťastie nešiel za oplotok. Možno zratúva vodné vtáctvo. Išiel pozdĺž potoka dole dolinou. Sledoval som či odšiel. Na ceste som stretol pilota Mariána Kuchtu s maželkou. Lietal so mnou pri filmovaní leteckých záberov do filmu o Nízkych Tatrách. Pozvali sme ich na čaj. Boli na bežkách, išli na Blatnú a späť.

 

18. 1. 2009

V nedeľu večer máme návštevu. Prišla líška na lov našich slepíc. Líška prišla raz predtým navštíviť Sisku a Tomáša. Cez deň som menil batériu na elektrickom oplôtku a novú som zabudol zapnúť. Pri útoku líšky sa  sliepky splašili a začali kotkodákať. Vebehli sme von, líška bola pri ohrade vedľa sliepok. Kričali sme na ňu a tak utiekla. Vzadnom kúte voliérky sme videli hrsť vyšklbaného peria, takže si líška cez pletivo dokázala chytiť našu „pipinu“ spiacu blízko steny.

Tu vidíme nezastupiteľnú úlohu elektrického oplôtka, ako sme ho nainštalovali okolo chaty prestali do dvora chodiť kuny, líšku sme videli iba raz a iné druhy zvierat čo predtým bolo takmer denne. Takúto účinnú a pomerne lacnú ochranu dvora odporúčame všetkým hospodárom.

 

 

 

20.01.2009

Muro aj Líza sa zo svojich vychádzok do okolia chaty nechcú vracať tak bezproblémovo ako doteraz. Mura to ku chate ťahá viac ako Lízu. Tá by sa na svoje potulky rada vybrala aj na pár dní. Nechceme však riskovať a dovoliť jej to.Čakáme kým nám nedodajú satelitné obojky. Tie by mali byť do konca februára hotové. Kolegovia z Česka a Slovinska nám poskytli miery obvodov krkov odchyteným dospelých rysov. U samíc najmenšia miera predstavovala 27 cm a najväčšia 33 cm,  v priemere 31 cm. U samcov to boli miery od 30 do 38 cm v priemere však 34.5 cm. 

 

21.01.2009

doteraz sme čakali na to kým naše rysy dorastú do týchto priemerných parametrov a bude im možné obojky nasadiť. Ďalší nebezpečný problém pre nás nastal, odmerať našim rysom obvody krkov bez celkovej anestézy. Okolo zvierat síce denne chodíme no tento úkon si urobiť nedajú.

 

22.01.2009

s Erikou sme hútali ako na to, keď sa nechcú dať ani pohladkať a syčia hneď ako kobry. Ich 3 cm pazúre ako nože a zuby pre človeka predstavujú nebezpečenstvo. Vymysleli sme, že ich postupme po jednom vo vhodnej chvíli zdvihnem za kožu na krku, tak ako to robí rysica pri prenášaní mláďať.

 

23.01.2009

večer zabávame obidvoch rysov až sa rozihrajú ako pred časom. Pokúšam sa zdrapiť Lízu za kožu na krku a nadvihnúť ju. Tá divoška má také reflexy, že sa mi to nepodarilo ani na tretí krát. Čím ďalej si dávala aj pri hre pozor a po oku ma sledovala. Musel som od úmyslu upustiť. Dala mi to patrične majavo tak že zavrčala, až zasyčala. Táký hlas som od nej doteraz nepočul. Erika vraví tak tu máš tie krotké mačičky, možno by si si mal zavolať na pomoc niektorých Špecialistov čo nás kritizujú na internete dodala.  Vravím asi máš pravdu, keby aspoň na seba chlapík nechal telefón hneď by som ho oslovil.

 

24.01.2009

na ďalší deň skúšame znova. Rysy sa klbčia na zemi v jednom klbku a my ich obstávame jeden a pol hodiny, kým sa mi Lízu na druhy pokus podarí správne chytiť za kožu na krku a nadvihnúť nad zem, že na nej zostala iba zadnými nohami. Erika jej spoza mňa bleskovo odmerala šnúrkou krk a tak ju púšťam. Zazerá po mne, moc sa jej to nepáčilo. Takže reflex z mladosti funguje ešte aj u starších zvierat. Mačka či rys uchopený za kožu na krku je doslova paralyzovaný a visí ako mača bez pohnutia a nevydá žiaden zvuk, len ho správne chytiť. Koža na krku je totiž veľmi pohyblivá a chce to tréning. Zlý chvat a žily na ruke sú prerezané pazúrom ako nožom. Radšej však, takto zariskujeme ako uspávanie navyše. Po zmeraní obvodov krkov som zmenšil a zašil obojok Líze na obvod 30 cm a Murovi na 34 cm. Vravíme a teraz , kto tie obojky našim krotkým mačičkám nasadí. Znova podstupujeme riziko ako pri meraní krkov. Na obojky vysielačiek som však našil umelohmotné pracky z ruksakov pre rýchle zapnutie aj rozopnutie jedným cvaknutím. Podarilo sa nám sasadiť obojok iba Líze, boli to nervy. Stačilo hovorím. Mura si necháme na zajtra.

 

25.01.2009

ráno má Líza ešte obojok s vysielačkou v poriadku. O chvíľu počujem buchot. Hry takto veľkých rysov sú už tvrdé a niekedy to už s hrou nemá nič spoločné. Pozrel som na vysielačku a bolo mi to jasné o čom hovorím. Muro jej ju pri zápase pazúrom zadnej nohu z jednej strany odtrhol a vysielačka visela na obojku len na jednej strane. Vysielačky neboli určené pre rysov, ale aj tak ma prekvapuje sila zvierat a ostrosť ich pazúrov. Trvalo ďalšie dve hodiny, kým sa mi podarilo Líze rozpojiť obojok. Účel to však splnilo obvod obojka 30 cm je dobrý a zviera ho znáša dobre po chvíli zabudla, že niečo na krku nosí.

 

29.01.2009

Lízin obojok odvážam do opravy. Ešte, že máme nablízku firmu a šikovného človeka, ktorý nám ochotne rieši všetky problémy s našou technikou.

 

01.02.2009

s Erikou zakladáme obojok aj Murovi nech si naň postupne zvyká. Je ľahký, má iba 150 gr. a dosah v okruhu cca 2-3 km. Jeho vychádzky do terénu budú bezpečnejšie.

 

 

3. 2. 2009

Prišla "jar". Všetko sa topí. O 23.00 v noci sú vonku 2 stupne okolo polnoci už tri. Tomu počasiu doslovne šibe.

 

4. 2. 2009

Dnes sme objednali 3 kusy fotostanice na zaznamenávanie výskytu divokých zvierat. Už sa tešíme ako ich budeme inštalovať na vybrané miesta. 

08.02.2009

Už asi týždeň pozorujeme zmenu správania rysov voči suke Lili, hlavne Muro začína byť k nej tolerantnejší a už na ňu neútočí pazúrami. Pozorne sleduje Lili, ako na vychádzkach stopuje zver a tiež sa váľa v truse jelenej , ako ona. V lese odchádzajú odo mňa aj 150 m napravo, naľavo a zas idú povedľa mňa. Keď sa rozhodnem vrátiť otočia sa so mnou naspäť ku chate. Muro však pri návratoch preferuje prechod cez potok a Lili po mostíku. Keď Muro váha a stojí po krk vo vode Lili sa po mostíku vráti aj tri krát a ukazuje mu aj pohodlnejšiu možnosť. Muro niekedy vymekne a poslúchne ísť cez mostík.

 

09.02.2009

Liza večer zničila Murovi provizórny obojok na krku. Vysielačka aj napriek poškodeniam funguje normálne. Je to však pre nás škola, ako im nedať zničiť satelitné obojky a vyrobiť čo najodolnejšie.

 

12.02.2009 

napadlo 30 cm nového snehu. Je to ľahký prašan v ktorom sa dá v lese nehlučne pohybovať. Vychádzky s rysmi si teraz plánujem na poobedia s návratmi až za úplnej tmy. Aj rysom to tak vyhovuje. S Lilou stúpame do strmého svahu smrekového lesa. Vietor občas rozkýva stromy z ktorých sa sypú kilá snehu. Kým sa sneh usadí nie je vidieť ani na krok. Lila je predomnou asi 25 m a Muro kráča na 10 m vpravo odomňa. Strhol som sa na ostrý psí štekot. Predomnou sa v kúdole snehu naháňajú dve zvieratá. Je to diviak útočiaci na Lilu, ktorá ho v lese prekvapila. Tá sa však nedá zastrašiť a doráža doň, keď sa otočí. Bleskovo staviam statív a inštalujem kameru. Trvá to len chvíľu no Mura, vedľa mňa už nevidím. Lila stlačila diviaka do bočnej dolinky no ďalej sa neodvážila. Už vidím aj Mura blízko Lili, ako sa snaží pripliesť do šarvátky,  nezľakol sa nejakého diviaka, hoci ho videl prvý krát. Ten cez bočnú dolinku pomaly obzerajúc sa, stúpa do svahu. Stíham natočiť diviaka len na pár sekúnd, všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Po príchode na miesto šarvátky zisťujem, že diviak bol celkom zaujatý rytím v zemi a psa si všimol až, keď mu stál za zadkom. Lila  však poslúcha na slovo a dala sa privolať, neprenasledovala ho. Muro sa na počudovanie drží pri Lile, ako pri matke a nepodniká nič na vlastnú päsť. Odkláňame sa od trasy diviaka, aby ich nelákalo, prenasledovať ho. Svetla pomaly ubúda a v lese nás aj tak stihne noc. Kým to kamera zvláda, cestou nakrúcam nakoniec len tiene Mura a Lili. Je tma a čas na návrat, zvieratá neprotestujú.


 

19.02.2009

Nainštalovali sme v teréne prvú fotopascu. Tieto zariadenia majú za úlohu bez vyrušovania človekom, zmapovať výskyt zvierat na ich trasách vo vybraných oblastiach. Vývoj takýchto zariadení prebehol dlhým vývojom, kým sa ich podarilo natoľko zdokonaliť, aby môhli samostatne dlhodobo pracovať v ťažkých klimatických podmienkach. 

03.03.2009

Jedna z fotopascí nafotila lišiaka, jastraba veľkého a samca orla skalného zo známeho páru. Fotopasca v Javorníkoch nafotila rysa. Viď. fotogaléria - fotopasce. Ďalšie zariadenia odkontrolujeme koncom týždňa. Včera nám oznámila nemecká firma, ktorá vyrába satelitné obojky pre našich rysov, že jej kanaďania nie sú schopní dodať potrebné komponenty do obojkov čím sa ich výroba predĺži zhruba o mesiac.

Fotopasce.jpg

05. 03. 2009

 

Dnes sa nám splnil jeden veľký sen...  Keďže je rysia ruja, Tomáš bol včera večer v doline na monitoringu nočných hlasov. Neďaleko jedného miesta s fotopascou počul ozývať sa  divého rysa . Okamžite ho napadlo, či to nie je jeden z našich rysov, ale tí boli predsa pri chate, 3 kilometre ďaleko...

Ráno keď išiel skontrolovať fotopascu, bolo znovu nafotených 84 obrázkov. Na naše obrovské prekvapenie sa na obrázkoch ukázala rysia krásavica. 

divarysica.jpg

Divá rysica

10. 03. 2009

 

Dnes sa nám na jednu z fotopascí podarilo odfotiť ďaľšieho rysa a divú sviňu. Viac vo fotogalérii.

25. 03. 2009

Stále sneží, snehu je tu toľko, že ho možeme exportovať...

 

26. 03. 2009

Nočná kontrola zvukov znovu priniesla ovocie. Tomáš počul ozývať sa našu "starú známu" divú rysicu. 

 

27. 03. 2009

Maja Boďová, stážkyňa z Veľkej Fatry našla ďaľšiu strhnutú jelenicu. Pomohli nám pozhadzovať sneh zo strechy na chate. Konečne sa trochu oteplilo a hrozilo, žeby sa nám preborila voliéra.

 

Stále čakáme na obojky pre naše zvieratá. Rysy sú asi tie najtrpezlivejšie zvieratá na svete, akoby vedeli, že kríza doľahla aj na nich a výroba vo svete sa spomalila. A tým aj výroba ich obojkov, ktoré mali byť už pred troma týždňami hotové. Mura aj Lízu každý večer púšťame z voliéry von. Je to pre nich prirodzenejšie, hlavne pre Lízu, ktorá je veľmi nedôverčivá. Večer sa však cítia bezpečne a po vybehaní sa do sýtosti sa bez problémov vrátia späť ku chate a do voliéry. Rysy sú ku Lici znovu o hodne tolerantnejší a keď ju nevidia, akoby im chýbala. Pozitívne hodnotia ako v noci stráži bezprostredné okolie chaty, hlavne pred líškami a kunami. Jelenia zver sa nás taktiež prestala báť, po mesiacoch zistila, že sme pre ňu neškodní a v noci sa dokáže pásť 25 m od chaty. Dvakrát sme mali v noci aj vlkov pár desiatok metrov za chatou. Zrejme chceli vidieť ľudí, ktorí dokážu žiť s rysmi bez potreby urobiť z nich trofeje. Naša činnosť v teréne naďalej spočíva v monitoringu veľkých šeliem. Teraz keď sú medvede ešte zaľahnuté hlavne v mapovaní vlčej svorky a pohybu divých rysov. Pri mapovaní vlkov na snehu sa postupne dopracovávame ku veľkosti ich teritória, druhu a množstvu ulovenej koristi. Jelenia a srnčia zver je už vyše dvoch mesiacov v dolinách a takisto aj predátor ak chce žrať musí za ňou. Postupne nájdu /lesníci, robotníci a my/ 90% ich koristi ulovenej za toto obdobie. Vo vyhľadávaní strhnutej a uhynutej zveri nám výdatne pomáha vlčiačka Lica, ktorá bez problémov nájde zvyšky zveri zafúkanej snehom. Posledne 22.03.09 Lica našla zvyšky po mladom diviakovi. V súčasnosti za pomoci šiestich fotopascí kontrolujeme prechody rysov. Zariadenia prekladáme zakaždým na iné miesta a neskôr na najfrekventovanejšie hrebienky umiestnime dve odchytové zariadenia na odchyt spomenutých dvoch divých rysov. Ku uhynutej a strhnutej zveri inštalujeme tiež fotopasce, ktoré nám postupne nafotia všetkých návštevníkov takejto potravnej ponuky. Jedna fotopasca dokáže urobiť v priebehu týždňa aj do 2000 snímkov rôznych druhov bez ich zjavného vyrušovania /viď. sekcia fotopasce/.

 

28. 03. 2009

Spolu s Kubom sa vyberáme obzrieť si kadáver. Hoci jue už odmäk, nádherne sa dá zo stôp čítať čo sa tu odohralo. Jelenica je už takmer zožraná, ale zisťujeme, že sa tu hostil rys teda pravdepodobne rysica, ktorá sa z toho miesta ozývala, keď ju počul Tomáš. Zanechala nám tu aj "dôkaz". bereme ho do sáčku pôjde na DNA analýzu. Po rysici sa prišli nažrať aj vlci.

 

29. 03. 2009

Prší... Miloš doviezol Janu Čavojskú z týždenníka Plus 7 dní. Jana s nami strávi deň kvôli reportáži. Inštalujeme na kadáver fotopascu, ale už z toho asi nič nebude, tak ako z jelenice... V daždi kontrolujeme ostatné fotopasce a mapujeme okolie či niečo zaujímavé nenájdeme. Po rysoch, vlkoch ani stopy... 

 

02. 04. 2009

Konečne svitlo slnko... Po pár mesiacoch pochmúrnej oblohy, už bolo načase... Všetko sa začína topiť... Pred chatou na slnku je okolo obeda neuveriteľných 16 stupňov, teda pokiaľ sa teplomer nezbláznil.

03.04.2009


Teplomer sa nezblázdnil. cez deň je nádherne slnečno a teplo. Potok začína rapídne stúpať. Do večera už vode špliecha aj na mostík. Dúfame, že vydrží... Príroda sa neuveriteľne rýchlo zobúdza zo zimného spánku. Aj keď ráno je jemne pod nulou,  na lúkach nižšie v doline rozkvitli šafrány a skokany sa pustili na migráciu. Je ich plná cesta, dúfam, že vodiči, ktorí by išli dolinou budú opatrní.

Obidvoch rysov na striedačku denne púšťame do lesa. Dnes sme sa s Tomášom rozhodli zobrať do lesa spoločne obidvoch Mura aj Lízu. Podstupujeme riziko, že sa hneď nevrátia, keďže nám obojky stále firma nedodala moc informácií o ich pohybe by sme nemali - sneh rýchlo ustupuje. Rysy sa na počudovanie poväčšine držali neďaleko nás, alebo sme ich za pomoci psa dohľadali. Po niekoľkých hodinách sa Líza vrátila s Milošom na chatu a Muro asi o hodinu neskôr. Lilica leží zničená pred chatou. Dnes sa nabehala do sýtosti...


04.04.2009

Ráno očakávam, že ma rysi zobudia tak ako zvyčajne okolo pol siedmej. Vyskočia resp. sa zavesia pazúrmi  na okno na dverách a pozorujú najmä Lili. Už si zvykli, že ich potom vypustíme do voliéry. Je 10 hodín a nič sa nedeje. Ležia na stole a veľmi sa im z neho nechce. Žeby mali po včerajšom výlete svalovicu? :)


Na druhý deň sme v lese takisto s obidvoma rysmi naraz. Návrat na chatu sa nám s nimi  podaril až tesne pred zotmením. Tento deň sa znovu Líza vrátila ako prvá čo sme vôbec nepredpokladali. Muro za ňou asi jedenapol hodiny neskôr. Prvý deň sa opatrná Líza bála prejsť cez 9.5 m dlhý mostík ponad rozvodnenú riečku no v prvej tretine skočila do rozvodnenej riavy a preplávala späť ku chate. To sme si fakt vydýchli, keď zvládla taký silný prúd vody valiacej sa z hôr. Po pár minútach ju Miloš volal znovu na mostík a to už Líza prešla na druhú stranu tesne za ním. Báli sme sa že cesta z lesa späť na chatu cez most bude pre Lízu problém no ukázalo sa, že nie. Most prešla bez problémov. Skôr Muro chcel riečku preplávať no nakoniec to vzdal a zvolil variant cez mostík. Všetko je to zdokumentované na videu.


05. 04. 2009

Je pol jedenástej a konečne šramot v rysej izbe. Asi fakt majú svalovicu. No hold behanie a šantenie vo voľnej prírode nie je len tak. Budú sa musieť naučiť šetriť silami :) Svalovicu však mám ja. 20krát si vybehnúť strmý svah nad chatou nie je len tak. S mostom to začína byť kritické. Hádam sme však dobrí stavitelia a vydrží ten šialený nápor vody.



06.04.2009

Huňa a Duňa, dve sliepky na našom dvore, ktoré nechováme len tak bezúčelne. Ich úlohou je prílákať na dvor našich rysov v období, keď sa im nadobro otvorí volíéra a začnú sa osamostatňovať. Obdobie kým sa rysy naučia v prírode loviť bude trvať niekoľko mesiacov. V podvedomí Mura a Lízy sliepky zostanú aj keď budú vo voľnej prírode. Z času na čas, keď nič sami neulovia spomenú si na ľahšiu korisť. Huňu a Duňu však na noc zatvárame do bezpečia ohrady z pletiva. Pár krát sa stalo, že sme ich ťahali z rysích pazúrov no už na ne dávame väčší pozor. Cez deň sa sliepky pasú po dvore pred chatou spoločne s pinkami a sýkorkami.

 

Naďalej pokračujeme v mapovaní šeliem v oblasti prostredníctvom fotopascí. Fotky na obrazovke majú svoje čaro no je za nimi množstvo energie vynaloženej v často neschodných kútoch Národného parku Veľká Fatra. Posledne mi nechal odkaz správca doliny, že našli mladého jeleňa uloveného medveďom. Balím fotopascu a autobatériu do ruksaka a vydávam sa hľadať kadáver do jednej bočnej doliny. Stúpam do svahu hore rozvodneným potokom plným slizkého naplaveného dreva. Po dvoch kilometroch som si uvedomil, že som sa o dolinu pomýlil. S tým istým názvom je dolina Vyšná a Nižná. Tak poďme do susednej Vyšnej doliny, predtým však na chatu vymeniť obutie a mokré nohavice. V tejto doline som strhnutého jeleňa našiel bez problémov. Zostala z neho ešte väčšia polovica. Určite sa pri ňom niečo odfotí. Rýchlo inštalujem fotopascu a odchádzam.


11.04.2009

Na kontrolu prichádzam o pár dní. Je podvečer asi pol hodinu pred zotmením. Uvedomujem si, že v tejto odľahlej časti môže byť pri jeleňovi medveď aj za dňa. Strhnutý jeleň je pre mňa na veľmi nebezpečnom mieste. Je v doline tesne za skalnou stienkou,  na druhej strane potok v hlbokej rokline za ktorou prudko stúpa svah kolmo hore. Stromy nie sú v blízkosti vhodné na vylezenie. Však aj s tým pri úteku pred medveďom mám svoje skúsenosti. Takže veľmi obozretne prichádzam na miesto. Vietor mi tiež nepraje, fúka od jeleňa dole dolinou. Vykúkam spoza skaly. No jasné , ako som predpokladal. Jeleň je odtiahnutý asi 10 m od fotopasce a 20 metrov odomňa. Na zvyšku jeleňa sedí medveď a trhá z neho kusy. Po každom odtrhnutí prežúva a pozerá mojím smerom. Medveď je nádherne sfarbený so zlatistou hlavou a prednou časťou tela. Po chvíli ma zbadal,  uprene pozerajúc na mňa sa pomaly začal stavať na všetky štyri nespustiac zo mňa zrak. Medvede nemajú najlepší zrak tak som naň zakričal, čo starý. Počujúc hlas človeka zišiel z jeleňa a neochotne začal stúpať do svahu. Počkal som ešte dve minúty kým sa stratil v bučkoch,  zvyšok jeleňa sťahujem pred objektív fotopasce a rýchlo miznem obzerajúc sa či nemám za zadkom doprovod. Svetla rýchlo ubúda, už aby som bol na chate.

 

12.04.2009

Padá súmrak blíži sa čas na vypustenie rysov. Zvieratá to tiež vnímajú, žačali byť nepokojné. Prvého púšťame z voliéry Mura. Dnes sa mu nechce z dohľadu chaty. Vrátil sa asi za hodinu s doprovodom Lici. Strieda ho Líza. Je už úplná tma, na nebi stovky hviezd a mesiac svieti tesne po splne ako ohňivá guľa. Len čo Líza vyšla na dvor navštívila volíéru so sliepkami. Keď zistila, že sa k nim nedostane namierila si to cez mostík rovno do lesa. Predošlý deň urobila to isté no asi po desiatich minútach sa dala Erike privolať na dvor a tu sa dlho naháňala s Licou, kým vošla do chaty. No dnes ju nezaujímala ani potrava. Bolo vidno, že v hlave nosí niečo iné. Z predošlých nocí mala odpozorované od psa, že sa aj v noci vracia z lesa a chcela si to vyskúšať. Nereagovala na žiadne povely. Išiel som za ňou asi sto metrov no stratila sa predo mnou v hľbke tmavého lesa. Nemalo význam ju sledovať. Vrátil som sa na chatu. Erika rozložila oheň na ohnisku pred chatou a rozprávajúc sme čakali na rysicu, kedy sa jej uráči vrátiť. Po dvoch hodinách čakania okolo pol jedenástej sme spozorovali na mostíku tieň blížiaci sa smerom ku chate. Líza sa vracala tak opatrne ako sa len dá využívajúc tiene a prekážky. Takto sa dostala až ku voliére, kde sa cez pletivo pozdravila s Murom. Ponúkol som jej mäso. Nenamietala, zblatená a mokrá vošla do chaty, kde sa nakŕmila. Po nakŕmení jej Muro jazykom musel pomôcť s mokrým ublateným kožuchom, kým spoločne hlavami pri sebe zaspali.



 

 

20.04.2009

Líza a Muro odložili zimné doplnky a presrstili do letnej srsti so žltkavohrdzavým nádychom chrbta. Bruchá im zostali rovnako biele ako v zimnej, len srsť je o polovicu kratšia. Na spestrenie stravy sme doviezli päťdesiat č. prepelíc. Na dvor chodia tiež rysov provokovať trasochvosty a pinky obyčajné. Muro s Lízou na ne útočia a tieto bystré a rýchle vtáky unikajú len preto, že o rysoch vedia. Inak by sa častokrát stali ich korisťou.

Konečne môžeme povedať, že rysy si chatu osvojili ako svoje útočisko a vracajú sa na ňu bez toho, aby sme ich lákali na potravu. Stalo sa to čomu sme sami neverili po tom aký si od nás doteraz zvieratá držia odstup. Keď sa im z lesa nechce na chatu necháme ich. Vždy sa vrátia, keď sami chcú. V lese sú neskutočne aktívny, všetko ich zaujíma a snažia sa loviť vtáky na zemi. |Stále sa potvrdzuje, že Muro bude dobrý pri love väčšej koristi a rýchla Líza špecialistka na vtáky a drobnú korisť. V lese prichádza obdobie hojnosti a určite prídu aj prvé úlovky. Asi stopäťdesiat metrov pod nami je horáreň obývaná lesnými robotníkmi. Asi toľko na opačnú stranu ďalšia. Rysy nedôverujú iným ľuďom a nikdy sa nestalo, žeby zavítali do cudzích dvorov, na rozdiel od našej Lici, ktorá cudzie dvory už musela preskúmať. 


 

25. 04. 2009

 

Tomáš strieda na chate Eriku s Milošom. Stále pretrváva nádherné slnečné počasie. Erika si vysadila novú skalku. Pred chatou sú v črepníkoch plamienky a na okne begónie. Na chate je to čoraz väčšia romantika...

 

27. 04. 2009

 

Veľmi perný deň... Okolo 10 hodiny som sa vybral poumývať riady. Z mostíka na druhej strane potoka začala Lilica na mňa štekať. Ešte som sa stihol začudovať a jej aj dohovoriť prečo na mňa šteká, keď sa od potoka na mňa vyrútilo malinké medvieďa s hurónskym revom. Poďho rovno ku voliére, kde prekvapené rysíčatá vyskočili na brvno a neveriacky zírali na obyvateľa lesa, ktorého ešte nepoznali. Začal som sa obávať aby sa za medvieďaťom nevyrútila aj medvedica. S Kubom sme okamžite zavreli Lilicu do chaty a snažili sme sa prilákať aj rysov do izby. Neúspešne. Iba vypliešťali oči, medvieďa ich neuveriteľne zaujalo. To sa zatiaľ chytilo voliéry a lomcovalo s ňou. Nechcel som si predstaviť čo by sa stalo, keby došla aj medvedica. Medvedica sa našťastie neukázala, medvieďa odbehlo poza chatu, niekam ku potoku. Opatrne sme sa s Kubom vybrali k potoku zistiť kde je. Kubo ho našiel s Lilicou nad chatou. Medvieďa vyliezlo na strom a sem tam spustilo krik. Bol som trošku nahluchlý, kvôli zápalu ucha, tak som len Kuba prosim aby pri každom šramote dal vedieť... Urobili sme par obrázkov a išli do chaty. Mal som ísť do Bratislavy, ale namiestoho toho ostávam na chate, čaká nás perná noc. Okolo tretej Kubo sedí na mostíku. Zdvihol sa a v tom mu niečo zvrešťalo za chrbtom. Málo nechýbalo aby bol v potoku. Polmetrové medvieďa sa postavilo na zadné, prešlapujúc z nohy na nohu znovu strašne vreští. Urýchlene pacifikujeme Lilicu a rysov a vydávame sa na opatrnú obhliadku chaty. Nič. Dúfame, že medvieďa odbehlo do lesa a tam si preň príde medvedica. Pre každý prápad veľmi nevychádzame z chaty a večer ani nekúrime v peci. Medvieďa sme už našťastie nevideli... V takýchto prípadoch je najlepšie zabezpečiť absolútny kľud v okolí chaty, resp. urýchlene opustiť miesto stretnutia a hlavne nič s medvieďaťom nepodnikať. Nechať ho tak. Je z prírody a tam aj patrí. Akonáhle sa človek uľútostí a zoberie ho, medvieďa je stratené, odsúdené na život v ZOO, kde ich je už aj tak dosť...

medvieda.jpg

29. 04. 2009

 

Dnes sme boli s Milošom vykúpať rysov v potoku. Učili sme pomocou hračky zavesenej na palici loviť... Hra zaujala aj nás najmä keď sa Líza nechcela pohnúť z potoka. V jeden moment, keď prišla Lilica, úplne splynula s hladinou potoka, aby mohla nebadane zaútočiť. Podarilo sa. Moment prekvapenia jej vyšiel parádne... 


Vo_vode.jpg

 

30. 04. 2009

 

Na predĺžený víkend prichádza Siska. Káždý deň podvečer chodíme s rysmi na prechádzky do lesa a na lúku. Tu sa do sýtosti vybehajú s Lilicou. Keďže stále nemáme ani potuchy čo je so satelitnými obojkami, musíme rysov chtiac, nechtiac naspäť do chaty. Našťastie sme našli čarovnú formulku: määääsooooo. A rysíci síce s nevôlou, ale predsa cupitajú za nami do chaty. Cestou sa nezabudnú najmä Líza okúpať v potoku...

 

01. 05. 2009

 

Aj keď hlásili nejaké prehánky, na chate je stále nádherné počasie. No ale pár kvapiek dažďa by nezaškodilo. Ale fakt iba pár...

Untitled_Panorama2.jpg

 

03. 05. 2009

 

S Milošom odchádzame do Šútovskej doliny, kde v spolupráci s Rajec a ŠOP pripravujeme náučný chodník touto nádhernou dolinou zakončenou vodopádom.

 

 

Untitled_Panorama3.jpg

 

28. 5. 2009 Piatok

Upršané ráno. Po slniečku ani stopy a ja s Tomášom sme aj napriek nepriazni počasia museli nakŕmiť naše zveri, ktoré nám dávali svoj hlad na vedomie už v skorýcvh rannych hodinách. Spôsob akým vyjadrujú svoj apetít je celkom zaujímavý. Celou svojou váhou sa pazúrmi zavesia o rám vstupných dverí do ich „izby“ alebo sa snažia otvorit si labkami dvere sami. Buchot, ktorý pri tom počuť, nás vždy vyženie z pod perín. Rituálne sme ich vylákali do ohrady a naložili porcie. Celý deň sa počasie nezmenilo. Ani rysom sa príliš nechcelo tráviť čas v ohrade a tak si v pokoji pospávali vo vnútri svojho príbytku. V noci nás a naše kury navštívila asi líška,  Lila stopovala po dvore ako bláznivá.

 

29. 5. 2009

Stále zotrváva daždivé počasie. Poobede, asi na hodinku nám slniečko doprialo čas si vychutnať s rysmi vonku. Po jednom sme ich vypustili pred chatou a s pomocou Lily poriadne nechali vybehať. Garde sa rychlo zmenilo, takže  ten kto bol poriadne vynaháňaný bola napokon naša Lily. V okolí chaty sme rozložili živolovky. Slnko sme využili pre dobré svetlo na fotenie. Najnovšia rysia zábavka je dlhá palica, na ktorej visí drievko uviazané špagátom. Imitácia udice a najobľúbenejšia hračka je na svete. Skoky, ktoré pri tom predvádzali boli úsmevné-) Nebol problém ich nalákať ani do potoka.. Ako najlepsí plavec sa osvedčila Líza. Večer sme skontrolovali pasce, nič sa nechytilo. Ostávalo len skonštatovať, že všetky myši sme minulú sezónu už asi vychytali.

 

30. 5. 2009

Dážď nás vôbec naprekvapil a tak deň prebiehal tradičným spôsobom. K prekvapeniu došlo až poobede, kedy Lila svojím štekotom oznamovala, že v okolí sa niečo nachádza. Utekala som po jej stopách a k veľkému prekvapeniu, keď vybehla z kríkov v papuli niesla akési vtáča. Keď sme podišli bližšie na naše počudovanie sme videli živú prepelicu, ktorej sa podarilo ujsť vo štvrtok z ohrádky, ktorú Lila prevrátila. V tom chladnom počasí bolo prekvapujúce, že vôbec prežila. Poobede nás došli vymeniť Miloš s Erikou. 

 

1. 6. 2009

Na začatku mája sa rysy prehupli do druhého roka života. Je to vidieť aj na ich správaní. Sú sebavedomí, silní veď dostali všetko čo bolo potrebné. Ich odchody z chaty už čoraz častejšie budeme rátať nie na hodiny ako doteraz, ale na dni.

 

2.6.2009

Pozorovali sme ako Muro loví v noci netopiere 3,5 metrovými skokmi do výšky. Následne lietal okolo chaty ako tajfún, akoby chcel dobehnúť nejakú korisť. 

 

06.06. 2009

Líza zostala v lese osem hodín, kým sa vrátila. Na druhý deň to bolo desať hodín. Keď ju bola Erika hľadať stretla sa skoro zoči voči s medveďom. Našťastie ju Lilica na maca upozornila a ako správny pes ho aj dobre vyštekala...  

 

08. 06. 2009

Eriku s Milošom večer vystriedal Tomáš.

 

09. 06. 2009

Dnes som išiel s Lízou nakrúcať do lesa. Najprv sa samozrejme Líza vykúpala v potoku a potom sa skoro dve hodiny naháňala s Lilicou v lese. Líza sa neskôr pobrala hlbšie do lesa a tak sme s Lilicou zišli ku chate. "Však, keď ti večer vytrávi vrátiš sa", myslím si opri schádzaní prudkým svahom ku chate. Večer však Lízy nikde. Muro strašne narieka vo volére a volá ju... Sú dve hodiny v noci a Líza stále nikde. Muro našťastie išiel aspoň na chvíľu spať do izby...

 

10. 6. 2009

 

Päť hodín ráno, už sa rozvidnieva no Líza nikde. Zobudil ma Muro ako volá na Lízu. 

 

11. 6. 2009

 

Celý deň nič. Už začínam byť trochu nervózny. No ale neostáva nič iné iba čakať. Prší. Okolo jedenástej v noci idem skontrolovať či sa niečo nedeje, Muro sa pred chvíľou znovu snažil privolať Lízu. Vykuknem z chaty a vidím ako Muro začína nervózne pobehovať po voliére a hľadí smerom do lesa. Na rohu chaty stojí zmoknutá Líza!!! Privolám ju a ona rýchlo cupitá do chaty. Akonáhle prekočí prah dverí začne priasť a snaží sa rysím pozdravom zvítať s Lilicou. Tá jej trochu nedôveruje, čaká od nej buchnát. Púšťam ju k Murovi, zvítanie nemá konca kraja. Dávam jej mäso, ani nie je veľmi hladná... Som neuveriteľne rád, dôkaz že projekt funguje podľa plánu je na svete... Takmer na rok presne...

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.