Denník » Rys Miki

 

Potrava a problémy s kŕmením.

 

Mláďa sa narodilo  dňa 24. 05. 1999. Od 18.06. 1999, kedy bol rys deponovaný zo ZOO – Bojnicena na správu NP Malá Fatra bolo mláďa kŕmené mliekom až do začiatku júla, necelé tri týždne. Vyskúšali sme ho kŕmiť rôznym mliekom  od bylinožravcov /možno sme mali vyskúšať mlieko masožravcov a podložiť mláďa pod mačku, alebo malú sučku/ no žiadne ponúkané mlieko mu nechutilo ani v rôznych koncentráciách s vodou a riedkymi čajmi. Tak isto sme vyskúšali podľa reklamy zaručene kvalitné sunare zahraničnej výroby určené výlučne pre mačky /Feline Milk Substitute Diet – Whiskas/. Nechcel piť ani žiadny s našich feminarov a sunarov. Nasilu sme doňho dostávali denne asi 1,5 - 2 dcl mlieka po troškách v dvoj hodinových intervaloch. Mladý rys sa v prvom týždni po odobratí od matky správal tak, že celé dni aj noci vytrvalo hľadal matku a jednostaj veľmi silno mraučal. Prvú stolicu mal na štvrtý deň po prinesení. Mláďa na váhe priberalo veľmi málo. Dňa 30.06.99 mláďa dostalo silný katar a javilo známky apatie nevládalo sa držať na nohách. Okamžite sme s manželkou odišli do Martinskej veterinárnej ambulancie, kde rys dostal infúziu do žily a ďalšie lieky. Katar prestal no mláďa neustále chodilo dookola. Keby mu v D. Kubíne večer MVDr. J. Pánis nedal slabý diazepan, tak by uhynul. Po diazepane a infúzii si rys pospal niekoľko hodín a potom sa postavil na nohy. Mlieko sme mu už nechceli dať, aby sa mu to všetko nevrátilo. Manželka Erika naškrabala nožom trochu kuracieho masa a ponukla Mikinovi. Mláďa po chvíli váhania ponúknutú potravu z prsta zlízalo. Týmto mu Erika zachránila život. Od tejto chvíle nastal zlom v krmení. Rys dostával už iba kuracie a srnčie maso občas hovadzinu. Odteraz začal priberať na váhe. Neskôr sme mu do potravy pridávali aj žĺtka a podporné vitamíny podľa rád lekára. Najradšej však rys žral kuracinu s kosťami, hovadzinu, bravčovinu, srnčie a jelenie. Nikdy nezožral ponúknutú diviačinu a ryby. 

Sledovanie váhy chovaného rysa.

/narodeného 24. 05. 1999/

 

Dátum

26.06.99

0 1.07.99

0 1.10.99

 12.11.99

 07.12.99

 21.12.99

14.03.2000

 10.08.2000

Váha                          

v kg

1.13    

1.17

6.5-7

10

12

13

18

19

Šírka prednej v cm

 

 

 

 

 

      6.5       

7

 

 

2.10 1999

Pricestoval pán Kunc a pani Gregorová zo ZOO Bojnice. S rysom sme prešli v starom lese akolo troch kilometrov. Stále chodil s nami. Venoval sa svojej obľúbenej činnosti lezeniu na pne a padnuté stromy. Cestou Kunc rozprával svoje zážitky s rysom Sixim pri cestách na Slovensko.

 

4.10.1999 – Mikinovi vypadol prvý mliečny zub.

 

17.11 1999 

Syn Miloš sa už po neviem koľký krát hral so škrečkom pri Mikinovi. Miki vystihol chvíľu nepozornosti a škrečka mu uchmatol. Nechcel ho Milošovi pustiť, veď to bola jeho prvá korisť. Mikino sa vždy hrá iba s osrstenou a operenou korisťou, nikdy nie s čistým masom.

 

19.11 1999 

Som na prechádzke s Mikinom asi od 13 hodiny. Robíme v Horičke obvyklú trasu. Miki má tendenciu vyberať si smer, ktorým sa pojde. Nereaguje moc na moje prihováranie. Už keď sme išli tam, našiel stopy srnčej. Chcel ísť po nich, no nakoniec som ho odklonil smerom ku mne. Moc sa mu nechcelo. Zvolil som kompromis, tak, že sme nakoniec zahli šikmo do hora po zarastenej ceste. Cestou spať nešiel po lesnej cestičke za mnou, ale sa predieral hustým zárastom zemolezu.  Neskôr na mňa dva krát v hre zaútočil. Prešiel pod cestu a znovu sa predieral húštinou smerom k miestu , kde prvý krát narazil na stopy srnčej. Keď dorazil na miesto, uprene sa zahľadel do porastu liesok a zemolezu. Privolával som ho no absolútne nereagoval. Vidím na ňom , že to čo robí už nie je hra, ale lov. Snažil sa ísť čo najtichšie a brucho ťahal až po zemi. Po chvíli sa mi stratil a zakrátko bola uplná tma. Sledujem jeho stopy v plytkom snehu, no stratili sa mi. Od 16:30 do 18:00 ho volám no neprišiel. Erika mi doniesla potrebné veci na nocovanie, no aj tak odchádzame domov. O 19:00 znovu vychádzam na lokalitu, kde sa Miki stratil, znovu ho volám no neozýva sa mi. Ešte že mám so sebou výstroj na nocovanie, je veľmi chladno. Po polhodine občasného volania sa nado mnou niečo pohlo. To som si vydýchol keď prichádza ku mne vytáčajuc chvostom a spokojný. O 19:30 ho viažem na vodítko a schádzame domov. Chvíľu som ho zobral na ruky, priadol a oblizoval ma no po chvili zavrčal, tak ho púšťam na zem. V šiestom mesiaci už sleduje korisť, posedáva, vetrí, počúva praskanie konárikov, tiež ich ovoniava, žuje suchú trávu. V Horičke som na zem položila šupku od pomaranča, Miki sa v nej poriadne vyválal. Zaujímali ho všetky nové pachy. Toto isté mi urobil v exkrementoch tam, kde sa pásli jalovice na čas som sa tomuto miestu vyhýbala. 

Pri stretnutí s drevorubačom na koni rys zastal a uprene hľadel na nich. V sekunde ako keby sa splašil, utekal sa ukryť a ja za ním. Také čudné zviera ešte nevidel. Je december a Mikino ešte úplne nepresrstil. Váha 7.12 1999 je 12 kilogramov.

 

6.12 1999 

Mikino vystrekol moč skoro na susedu, ktorá sa mu často prihovára. Chodím už od začiatku decembra do doliny Bystrička, takže Mikina nechávam občas nocovať v chate na poschodí v izbe,  kde si može zísť dole do kuchyne a loví si  myši a plchy. Celý deň behá vonku vačšinou okolo chaty. niekedy sa vychytí a niet ho aj 3 až 5 hodín. Stopoval som ho na snehu. Naháňa srnčiu, alebo jelenice aj 1,5 km. Privolávam ho aj z protisvahu doliny. Dnes sme spolu  od 10 hodiny vyrazili z chaty hore jarkom, po hranici NPR 150 metrov pod chodníkom Mikino zbadal srnčiu v mladinách. Pomaly s prestávkami sa k nej približoval. Ja schádzam do doliny a ďalej na chatu. Dva krát som ho hľadal a volal, no hnal srnčiu dole dolinou po vrstevnici, potom zahli do hora. Vrátil som sa na chatu. Mikino sa vrátil až o 16.40 hod. Ideme domov. Pri dome štátnych lesov v úvode doliny boli dve jelenice žrať seno. Ja som ich videl no v zápatí ich zbadal aj on. Zver bežne zavetrí na 100 metrov. Začiatkom  februára  2000 strhol mladý rys v Dierovej, /mohol mať 17-18 kg šírku prednej laby 6 cm/  jeden kus srnčej .  Za tri dni bola zožratá, pomôhli mu aj líšky. Druhú srnu strhol rys v doline povyše terénky v polovici februára, asi 1 km od chaty. Tretiu srnu strhli asi tretí týždeň vo februári. Ďalej na konci februára strhli jelienča, na ktoré pravidelne chodil aj Mikino. Ďalšiu srnu strhli rysy na začiatku kameňolomu. Tu som rysa vyrušil a aj som ho videl. Bol veľkosti Mikina. Srnčia bola strhnutá asi pol hodiny. 

 

Z 22. na 23.3. 2000  Miki nocoval vonku. 

 

23.3. 2000 ráno som zameral rysa pri strhnutom jelienčati. Podľa vysielačky som sa k nemu priblížil na 30 m. Kedže som sa neozýval , tak pred mnou utekal šikmo hore. (neviem prečo predo mnou utekal, mal 2-3 krát také obdobia, že predo mnou utekal, keby nemal vysielačku a nebol sneh tak o rysovi ani neviem). Prišiel ku mne. až keď som ho začal volať. Prichádzal dlho a veľmi obozretne. Na vnútornej strane zadného ľavého stehna má asi 3 cm tržnú ranu po nočnom súboji s divým rysom. Miki dostal po prvý krát vysielačku 19. 3. 2000. Treba povedať, že už pri chate loví laboratórne potkany a zabil živú sliepku. 

 

Miki sa nevrátil na chatu od 12.3 do14.3.  

 

Od 14.3, kedy sa nám ho podarilo privolať do 18.3 ho máme doma. Je stále čistotný na potreby chodí do misky v ktorej má natrhaný toaletný papier. 

 

18.3. ho závážame zasa do Bystričky.

 

Od 28.3 do 1.4 bol Miki zasa u nás doma v Dolnom Kubíne. Rana sa mu už zacelila. Všetky tri obojky zo ZOO majú slabé batérie. Pani J. Budajová z Prešova mi poslala vačší obojok na vlka. Po úpravách obojka váži 390 gramov. Funguje v doline do 500 metrov. Do drevárky som doviezol dva zajace. 

 

Na strhnutom jelienčati bol 1.4. v noci divý rys, stopa ako Mikinova. 

 

3.4. nachádzam Mikina na prvý krát vysielačkou. Bol pri strhnutom jelienčati. Privolal som ho ku chate. Hoci bol nažratý dal som mu zajaca, vyvliekol si ho trhať nad chatu. Nechávam ho nocovať vonku. 

 

10.4 znovu nachádzam Mikina pri strhnutom jelienčati na okraji NPR nad terénkou. Zasa utekal predo mnou , ako keby sa hral na skrývačku asi 3 hodiny. Keďže nechcel prísť ku mne zostávam v teréne do tmy. Vysielačka mi stále signalizuje, že je predomnou do 50 m. Až keď sa zotmelo prišiel ku mne, spolu schádzame na chatu. Pred zotmením sa pár krát ozval divý rys na hrebienku oproti chate. Tu v marci strhli  rysy ďaľší kus srnčej, alebo jelienča. Zistil som to podľa aktivity krkavcov a sledovaním nášho rysa. Mikina na noc nechávam na chate.

 

11.4. večer prichádzam po Mikina do Bystričky a beriem ho domov do D. Kubína.

 

16.4. rysa privážam späť a vychádzam s ním do svahov Kykule. Nechávame ho v lese. Miki začal veľmi inenzívne meniť srsť. Videli sme medvedicu s dvoma mladými asi na 40 metrov. Keď pri mne medvedica videla rysa nebála sa ma a pomaly odchádzala.

 

19.4. bez veľkej antény na prijímači  Mikina v doline nedohľadávam.

 

20.4 dohľadávam ho šikmo hore nad strhnutým teľaťom. Prišiel ku mne. Nevyzeral hladný. Pri chate však zaútočil na voľne behajúceho domáceho zajaca. Potom som ho nakŕmil. 

 

23.4. zameriavam Mikina 500 m  od chaty hore dolinou vpravo - hore svahom 250 m. Zišiel ku mne, vrátili sme sa k chate.

 

24. a 25.4. Mikina prijímačom zameriavam nad drevárkou. Zisťujem, že ho tam zaujímal zajac, ktorý ušiel z drevárky a keď ho Miki naháňal vbehol naspať pod drevárku.

 

27.4. zameriavam ho hore dolinou vľavo 1 km od chaty hore vo svahu asi 400 m od cesty. Smeroval hore dolinou smer k poľovníckej chate.

 

28.4. som chytil slabý signál z hornej časti NPR Šrámková z južného svahu.  Hore za ním som nešiel pretože mal prísť Jano Korňan.

 

29.4. ku večeru ideme s Dáškou do Bystričky. Hneď od chaty sme chytili dobrý signál. Mikino sedel oproti chate 20 m vo svahu oproti mostíku. Keď som ho volal ozýval sa a zišiel hneď ku nám. Nebol hladný. Našli sme na ňom  sedem kliešťov ktoré sme mu potreli olejom tri odpadli po chvíli. Dali sme mu žrať a zavreli ho do chaty. Miki bol veľmi hravý.

 

30.4. manželka Erika prišla k Mikinovi asi na dve hodiny. Vypustila ho z chaty, kde na povale chytal hlodavce. 

 

1.5. ho znovu vypúšťam a nechávam vonku v teréne.

 

3.5. Mikina zameriavame pri chate a kŕmime ho. Má ďaľšie kliešte.

 

4.5  v okolí chaty ho nezameriavam.

 

5.5 ideme na terénku s Erikou chytili sme signál od chaty z protisvahu. Miki zišiel k nám.po nakŕmení vychádzame s ním na skalku oproti chate. Mikino ide s nami celý šťastný. Hore dva krát odišiel od nás na 20 m a ozýval sa smerom do lesa, akoby  volal na druhého rysa. Neskôr ponad nás 30 m prechádzali dve srny. Miki ich prenasledoval a asi za 20 min sa vrátil spod skaly, odkiaľ sa nám ozval. Do kože som mu nakvapkal prípravok proti kliešťom a blchám Frontline. Miki o chvílu vošiel do otvoreného auta. Na terénku prišlo desať skautov s dvoma dospelými zo Žiliny. Je tu aj Martin Korňan. Celkovo tieto návštevy cudzích ľudí vplývali na Mikina veľmi zle. Chatu bral za svoje útočisko, keď sa mu tam prišli rozťahovať cudzí bol zmetený.

 

7.5 bol Miki od rána preč. Predvečerom sa vrátil ku chate, dokrmujem ho. 

 

8.5. signál nenachádzam v bližšom okolí chaty. 

 

10.5. chytili sme signál nad chatou vo svahu. Miki bol niekde hore na hrebienku rezervácie. Nečakali sme kým sa vráti a  nechávam mu na jeho mieste v lese  maso.

 

11.5. prichádzame celá rodina. Miki ku nám zišiel zo svahu oproti chate. Vyšli sme hore na skalku tam sa deti učili a Miki spokojne ležal a vylizoval si kožuch.  Občas útočil do detí čítajúcich školské učebnice. Filmoval som to. Kliešte mu uhynuli, ale držali aj  vysušené.

 

17.5. o 7 hod. ráno som Mikina nezameral pri chate. Nechávam mu mäso na klasickom mieste. 

 

18.5. o 21,30  hod Mikina taktiež nezameriavam okolo chaty. Mäso z predošlého dňa zmizlo. Nechávam mu ďaľšie kilo.

 

21.5. ráno okolo osmej hodiny Mikinovi dovážam ďalšie mäso, no nezameral som ho. 

 

22.5. okolo14 hodiny prichádzam ku chate. Skor než som vytiahol príjmač Mikina volám. Začal sa ozývať nad krmelcom vedľa chaty a o chvíľu bol pri mne. Veľmi naradostený, že ma vidí sa obtieral okolo nôh a vyskakoval na mňa. Keď som išiel po niečo do auta vošiel za mnou. Beriem ho na pár dní domov. Rys má dnes divné správanie. Z auta nemal žiadny strach, akoby sa vozil každý deň. Správanie doma je ako pred tým. Je krotký už ani toľko neohrýza drevo. Vlastne nám obhrýzol drevený obklad iba raz, keď sme ho nechali hodinu samého doma. Na potrebu chodí ako pred tým do misky. Do 24.5. sa Mikinovi zhoršoval zdravotný stav bol ospalý a ledva chodil. Napriek všetkému žral obvyklé dávky a v kuse potom spal, väčšinou v kuchyni pod stolom. V stredu večer ledva vyskočil na botník. Vo štvrtok 25.5. mu bolo už lepšie. Išli sme s ním k doktorovi Pánisovi. Zistili mu svrab v ušiach, tak som mu ich preliečil 5 % arpalitom a robenou masťou od lekára. Doktor chcel rysovi zobrať krv na rozbor ten sa však bránil nechcel ho pripustiť k sebe. Podľa mňa a taktiež posudku lekára mohla rysa v teréne uhryznúť vretenica.

 

27.5 večer som na rysovi videl, že mu je už doma dlho, pýtal sa von. Keď sme išli naspať  od lekára sedel vo výťahu a nechcel ísť z neho von,  do bytu. 

 

28.5. ho Erika s deťmi zaviezla do Bystričky. 

 

9.6. prišla pani Gregorová na obhliadku, bola z Mikina nadšená. Doniesla mu dva zajace a kurča. Kurča si Miki hneď odvliekol do lesa, kde ho zadrhol.

 

11.6. pri odchode vypúšťame podvečer jedného zajaca. Toho si tiež rys odvliekol do lesa.

 

13.6. poobede vypúšťame z drevárne Mikinovi ďaľšieho zajaca. Drevárka mala vo dverách dieru kadiaľ mohli zajace vychádzať na pašu. Touto dierou sa potom vracali naspať. Takto som vedľa chaty v drevárke choval zajace celé týždne. Rys na ne neustále striehol pričom sa učil loviť. Keď ho nebavili zajace a laboratórne potkany stratil sa v lesoch a prišiel za niekoľko dní.

 

15.6. ideme s Meďom Macekom do V. Fatry. Cestou sa zastavujeme v Bystričke, Miki prišiel od obvyklého miesta. Dávam mu jedno kurča a jeden kg hovadziny.

 

18.6 Mišo Kalaš, ktorý nás občas strieda pri kontrolách okolia chaty ide za Mikinom. Mikino k Mišovi neprišiel. Dôveruje len členom našej rodiny.

 

20.6 som doviezol Mikinovi mäso, nebol pri chate. Zdržal som sa len krátko.

 

25.6 dovážam znovu mäso Mikinovi na obvyklé miesto.

 

1.7 dovoz masa  Mikinovi, zasa nebol pri chate , ale po mäso si chodí.

 

4.7 Miki je pri chate dávame mu masť do uší a spray proti kliešťom. 

 

8.7 dovážame maso. Mikino pri chate nie je.

 

11.7. nechávam pri chate maso. 

 

14.7. Rys je neďaleko za chatou dávam mu kurčatá. Niekedy na začiatkom júla sa Miki stretol s divým rysom. Na pravom zadnom stehne mu ošetrujeme štyri šrámy po pazúroch. Taktiež jednu tržnú ranu asi 5 cm dlhú. 

 

16.7. filmujem Mikina. Dostáva dve kurčatá. Tieto dni sa zdržuje blízko chaty, akoby čakal na zahojenie rán.

 

21. a 23.7. dovážam Mikinovi maso.

 

25.7. ráno prichádzame do doliny. Mikino je pri chate po nakrmení s nami ide po asfaltovej ceste hore dolinou až do záveru. Naspäť ide taktiež s nami až ku chate. Spolu to je asi 6-7 km. Keď sme stretali turistov, tak Miki včas zmizol v lese a prišiel ku nám až keď sa stratili za zákrutou. 

 

28.7. 2000 privolávam Mikina zo svahu oproti chate zo vzdialenosti asi 300 metrov. 

 

30.7. 2000 vytrvalo prší. Rysa volám obchádzajúc kilometer porastami okolo chaty, no niet ho. 

 

1.8. 2000 idem 300 metrov od chaty hore cestou. Asi po 20 min. občasného zavolania na rysa tento zchádza zo svahu doliny ku mne. 

 

3.8. 2001 poobede vychádzam s manželkou do Stohu na hornú hranicu lesa nad poľovníckym barákom. Chceme zostať až do zotmenia či neuvidíme medvede. Asi 20 min pred zotmením sa začal zo samého okraja lesa asi 25 metrov od nás ozývať rys. Ozval sa asi desť krát. Okraj lesa bol hustý rysa sme nevideli. On však o nás jednoznačne celú dobu vedel, veď sme predtým prišli z jeho smeru. Podľa mňa to musel byť jedine Miki. Nie je možné aby divý rys chodil za človekom a ozýval sa. 

 

4.8. 2000 privolávam Mikina taktiež z tej časti ako predošlý raz. Zchádza zo svahu hladný. Zožral jedno kurča. Druhé mu nechávame, keď odchádzame.  

 

7.8. 2000 rys sa stále zdržuje v popisovanom svahu. Na naše volanie nám veľmi hlasno odpovedá asi na 250 metrov. Veľmi obozretne zišiel s nami až ku chate. Mal dva kliešte. Ku nám sa správa prítulne. Pri hre dáva pozor aby nás veľmi neporanil, veď je už pekný kus. Jeho svetlé škvrny na hornej strane uší sa mu zmenšili asi o jedu tretinu plochy. Keď sme s Erikou sedeli za zrubovým stolom pred chatou Miki na nás útočil odzadu. Hrýzol do krku a rúk no s citom. Takto útoky opakoval. 

 

9.8. 2000 prichádzam s rodinou prenocovať do chaty asi okolo 19.30 hod. Mikina niet kilometer okolo chaty. Dlho ho voláme no do tmy neprišiel. 

 

10.8. 2000  ráno po 8.00 hod. po dlhšom volaní zchádza Miki sponad chaty pričom sa ozýva. Ide dosť neochotne, no predsa prišiel až k deťom. Rys zožral kurča veľkosti holuba ďalšie už nechcel. Správal sa veľmi odmerane. Spočiatku polihoval len obďaleč bolo vidno, že prišiel už nažratý. Dokonca po dvadciatich minútach chcel odísť naspäť do lesa. Deti ho volajú nazad, neochotne, no predsa poslúchol. Potom sa akoby osmelil a začal sa s nimi hrať. Okolo 11.00 hod sa deti vybrali do lesa, Miki za nimi. Deti vraveli, že sa s nimi držal asi hodinu. Potom sa odpojil, stúpajúc do svahu sa stratil smer rezervácia Šrámková. 

 

Od 12.8. do 16.8. Miki nereaguje na naše volanie, alebo je niekde ďalej.

 

13.8. 2000 prišla aj Eva Gregorová. Obchádzame terén asi 2 km okolo chaty rys sa neukázal. Eva neverila, že rys s nami ešte udržuje kontakt. 

 

17.8. 2000 som pri chate ráno okolo 8.00 hod. volám no rys sa neukázal. Poobede o 16.30 prichádzam aj s rodinou znovu do Bystričky. Na naše zavolanie schádza Mikino zo svahu nad drevárkou. Zvítal sa s nami akoby sme sa videli každý deň, no hrať sa mu už nechce. Nasadzujem mu nemecký obojok s vysielačkou modrej farby. Obvod obojka je 35,5 cm nechávam mu ho volnejší. Rys mal na krku kliešte často sa teraz obojkom ošuchuje o kmene a kamene. Na moje zavolanie sa Miki už tak silno neozýva. 

 

19.8. sa vysielačka ozýva z jedného miesta. Hľadám rysa no nachádzam iba obojok, ktorý si ošuchovaním z krku zvliekol.

 

20.8. 2000 Mikinovi znovu dávam obojok s vysielačkou no tentoktát o niečo silnejšie. 

 

23. a 26.8. 2000 ide signál od brloha rysice. Miki sa tu teraz často zdržuje, keď rysica odviedla svoje mladé ďalej. Kliešte v doline zrejme končia už má iba jedného. 

 

27.8. 2000 prinášam rysovi živého zajaca. Miki nie je hladný, keď ho dobehol prichytil pazúrmi a chcel sa s ním hrať ako s myšou. Nakoniec ho predsa len celého zožral. 

 

29.8. 2000 vytrvalo prší, nevzali sme si kľúče od rampy a tak stúpame pešo. Po príchode k chate sa Miki hneď ozval. Nakŕmili sme ho hovadzím a bravčovým masom. Vošiel nám až do chaty, čo predošlé dni nechcel. 

 

30.8. 2000 prichádzam na chatu okolo 17.00 hod. Miki zišiel zo svahu oproti dverám do chaty. Zožral 2 kg masa. Ako sa ochladilo a začalo liať má vačší apetít do jedla. Keďže sa dá dobre privolať dávam mu dole obojok s vysielačkou. Začina mu ísť zimná srsť. V noci teraz býva okolo 70C. Po výdatnom jedle sme s ním išli do lesa nad chatu. Mikino na okraji jednej skalnej steny nechal trus. Boli v ňom zvyšky srsti z myší a srnčej. Chodili sme s ním dlho do noci a urobili pár záberov aj s bleskom. Keď sme sa vracali Miki zostal nad chatou v poraste. Vysielačku som mu chcel nasadiť ráno, no ešte v ten večer sme však museli odísť. 

 

31.8. 2000 na chatu prišla naša pracovníčka Gabika Zvarová aj so svojím psom – vlčiakom. Hovorila, že videla Mikina schádzať zo svahu ku chate okolo 16.-17.00 hod. Prítomnosť rysa ohlásil  pes. Keď Miki nevidel pri chate mňa otočil sa a pomaly odkráčal do svahu. Dva týždne v júli a dva týždne v auguste poskytla správa NP MF terénku na ubytovanie brigadnikom. Vravel som riaditeľovi, že to rysovi neprospeje a prestane sa na chatu vracať. Na chate bolo rušno cez deň a aj dlho do noci. Do toho ešte 20 cudzích ľudí. Útočisko rysa bolo narušené. A tak sa aj stalo. Posledný augustový deň ho videli naposledy.

 

1.9. 2000 hľadáme rysa vo svahoch nad chatou až po hrebeň NPR – Šrámková. Dole schádzame až po tme za hlasového doprovodu  kuvičkov vrabčích.

 

2.9. 2000 hľadám rysa v opačnom svahu doliny. No niet po ňom ani stopy. Na chodníkoch okolo chaty robím plochy z jemného piesku na ktorých sledujem stopy.

 

3.-7.9. 2000 hľadáme rysa asi 2 km prevažne ponad chatu no niet ho. Na pieskových plochách pri chate nachádzam stopy, ktoré by mohli patriť rysovi no po daždových kvapkách padajúcich zo stromov sa nedali jednoznačne určiť. 

 

8.-13.9. 2000 chodíme denne ku chate no na pieskových plochách sa našli iba stopy domácej mačky a líšky. 

 

14.9. 2000 prichádza na lokalitu na bicykli Erika, no Mikina sa jej nepodarilo privolať.

 

20.9. 2000 som pri chate aj sEvou Gregorovou. Stopy po Mikinovi som nenašiel.

 

Z 12. na 13. 10. 2000 prechádzame porasty v Stohu asi 4 km od chaty. Zostávane na noc na hornej hranici lesa. V Stohu sme našli jeden hrebienok intenzívne využívaný zrejme divým rysom. Našli sme na šiestich miestach trus, v týchto miestach sa nedá zahrabať. Možno je to aj hranica revírov. Videli sme jeleňa a na 30 m medveďa cca 140 kg veľmi svetlý ako horská tráva na jeseň.

 

18.10. sa na chvíľu zastavujem pri chate no rysa sa mi nepodarilo privolať.

 

22.10. 2000 prichádzam s Erikou skontrolovať brloh rysice ktorý je asi 200 m od chaty. Je to jaskyňa asi 4 metre dlhá na konci ktorej je medvedie ležovisko z trávy. Jaskyňa má priemer asi meter nepravidelne tu brloží aj medveď, ktorý si ju vystlal trávou. Rysy takéto medvedie brlohy radi využívajú. Pri vchode do jaskyne bol starý trus z rysa. Kmene v blízkom okolí boli poškriabané od rysích mláďat . 

 

23. a 24.12. 2000 som v doline, stopy rysov však nenachádzam. Snehu je veľmi málo a je sypký, stopy zvery sa ťažko identifikujú. 

 

3.1. 2001 idem hore dolinou po ceste asi 200 m pod chatou nachádzam stopu rysa v snehu, šírky 8 cm. Rys prechádzal mladinami okolo cesty, kde sa zdržovala zver pasúca sa na černicových listoch. Rys často značkoval. Ďalšiu stopu rysa nachádzam priamo na ceste asi 300 metrov nad chatou. Je taká veľká ako pod chatou. Rys išiel po ceste 250 metrov a dvakrát značkoval. Podľa správania to mohol byť Mikino. Vrátil som sa dole dolinou a vystupujem bočnou dolinkou Šindľového potoka oproti chate tu nachádzam stopy dvoch rysov veľkosti asi 8 cm. Rysy išli v jednej stope občas sa rozišli. Smerovali od brloha na Ploštiny. Na jednom mieste sa váľali v snehu. 

 

10.1. 2002 v noci zišiel od brloha ku chate na cestu rys. Šírka prednej 8,5 cm. Rys zišiel na cestu pod chatou asi 40 metrov a pobral sa hore cestou smerom ku mostíku ponad potok. Asi 17 metrov od mostíka na okrajo cesty o snehovú kryhu urobil značku a pobral sa dole cestou. Po ceste išiel ešte asi 200 metrov a odbočol na úzku zvážničku smerujúcu vľavo do mladín.

 

Od 10. do 13.1. 2001 inštalujeme lapacie zariadenie na rysa. Od tohoto dňa je zariadenie každý deň ráno skontrolované, či sa rys nechytil.

 

11.1. 2002 vraciam sa stopovať tohoto rysa. Staršie stopy z predošlého dňa smerujú na Ploštiny. V noci sa však vrátil ešte s jedným rysom ten mal šírku prednej laby o 1 cm menšiu – 7,5 cm. Obidva rysy prešli lúkou medzi Kykulkou a Žiarom občas idúc v jednej stope. Na jednom mieste bolo zrejmé podľa stop na snehu, ze menší rys robil výpady na vačšieho. Prešli až ku brlohu. Nad brlohom na plošinke obidva ležali. Bolo tu aj vydupané miesto na snehu asi 1 m2 kde sa zrejme pokúšali páriť. Potom obidva rysy zahli k brlohu. Či vošli aj dovnútra neviem, nechcel som ísť až tam kvôli mojim stopám a takisto som si nebol istý či v brlohu nie je medveď.

 

15.1. 2001 obchádzam v NPR – Šrámková terén v oblúku 2 km od chaty videl som iba jeleniu a srnčiu zver. Staršie stopy rysa  asi z 12.1. Boli krížom cez dolinu asi 400 m nad chatou. Ku večeru idem pešo do Dierovej. Na riekou sa ozýva výr. V Dierovej, keďže som išiel peši ma zobral do auta kamarát zo základnej školy Vlado Ullman. Začal mi rozprávať, že pred sviatkami videl rysa popisom zodpovedal Mikimu neďaleko pod dolinou Bystrička. Na stmievaní mu prebehol cez cestu popred auto. Spomalil rys stál asi 10 m od okraja cesty, keď auto zastávalo, odbehol do lesa. Keďže ma veľa ľudí pozná a vedeli, že som v Bystričke choval rysa, postupne od ďalších ľudí zisťujem, že videli rysa taktiež na tomto úseku cesty pod dolinou Bystrička. My všetci sme vačšinou Mikina hľadali okolo chaty a skôr hore dolinou ako dole k jej ústiu a ku rieke Orave. Mikino sa zrejme naučil chodiť dole ku rieke na kačice, ktorých je tam spústa. Večer aj po tme plávajú tesne popri brehu pre čakajúceho rysa je to ľahká korisť. Keď som ho ešte ako menšieho vodieval poza mesto popri rieke často poľoval na kačice divé popri čom sa mi aj párkrát stratil cez rieku v protiľahlom lese. Našťastie sa nám ho vždy po niekoľkých hodinách podarilo nájsť. Niekedy čakanie v zime na rysa pri chladnom počasí bolo utrpenie, no bolo to lepšie ako vodiť rysa na vychádzke skoro celý čas na vodítku, tak ako to robieval L. Kunc. 

 

4.2.2001 ku večeru odchádzam s manželkou z chaty a cestou kontrolujeme ďalekohľadom lapacie zariadenie umiestnené vo svahu doliny. Padacie dvere sú hore takže je nastavené. 

 

5.2.2001 musíme ísť všetci na správu NPMF je veľké sťahovanie do nových priestorov. Tento deň ako prvý od nastavenia zariadenia vynecháme. 

 

6.2. 2001 prichádzam na brieždení k zariadeniu je padnuté. Prichádzam bližšie. Klietka je prázdna. Do nej vedú stopy rysa a takisto von. Na dvere sme nerobili poistné západky, pretože sa nám dvere zdali byť až priveľmi ťažké aby ich nadvihol rys. No rys to predsa len dokázal do dnešného dňa neviem ako. 

 

7.2. 2001 na dvere dorábam poistné zámky, ktoré zabránia ich otvoreniu po padnutí. 

 

8.2. 2002 kontrolujem zariadenie. Krď som sa blížil ku nemu vidím spadnuté dvere. Žiadne zviera však nie je vidieť. Prichádzam bližšie. V klietke je líška celkom peknej srsti, len v polovici chvosta má holinu asi 10 cm dlhú bez srsti. Vypustil som ju von. Predtým robím dva zábery no je dosť málo svetla hoci som použil statív zviera bolo stále v pohybe. 

 

9.2. 2002 - po analýze všetkých doteraz uvedených údajov som presvedčený, že rys Miki bol úspešne prinavrátený do prírody a doteraz žije. Aj naďalej sa ho budeme pokúšať odchytiť do odchytového zariadenia v zimnom a jesennom období. Podľa našich pozorovaní je však 200 m od chaty stabilný brloh rysice čo sme predtým nevedeli. Tento mi ukázal Miki. Takže aj blízke okolie chaty je obhajované touto rysicou. Na základe týchto skutočností si Miki v blízkom   okolí chaty nemohol obhájiť svoj revír. Aj keď je rysicou vytlačený je tu práve šanca v období párenia, že sa sem vráti a podarí sa nám ho chytiť.

23.2. 2001 Mišo Babnič, večer kontroloval odchytové zariadenie na rysa umiestnené 200 m v doline pod chatou. Zostal spať na chate. Skoro celú noc si kúril v peci. Ráno našiel stopy rysa 20 m okolo chaty. Rys obišiel skoro celú budovu a pobral sa popri potoku hore dolinou. Širka stopy 7,5-8 cm taktiež zodpovedala  Mikinovi. Chodím do tejto doliny už jedenásty rok a nikdy ku chate neprišiel divý rys tak blízko, keď boli okolo čerstvé stopy od ľudí a v peci sa kúrilo skoro celú noc.

 

26.02. 2002 - predošlý deň kontrolovala odchytové zariadenie Erika. Pri návrate dole dolinou zistila úplne čerstvé stopy rysa v 5 cm snehu. prechádzajúceho zo Žiaru cez asfaltovú cestu do protisvahu doliny. Snežilo stopy boli úplne čerstvé šírka prednej na snehu 11 cm. Je to zatiaľ najväčší rys, akého sme kedy stopovali. Vybral som sa po jeho stopách. Rys išiel veľmi exponovaným terénom stále šikmo hore do svahu. Bolo 12.00 hod. oddychujem nado mnou sa zodvihli tri jelene, ktoré odbiehajú po vrstevnici preč. 1208 hod počujem ozývať sa rysa v protisvahu doliny. Ozval sa asi osem krát a zase je ticho. Je  štyridsať centimetrov snehu, do ktorého vytrvalo prší studený dážď. Rozhodol som sa, že pôjdem za hlasom rysa. O chvíľu som dole v doline a stúpam hore po ceste. Idem radšej ďalej po ceste a skúsim sa k rysovi dostať odzadu s tým, že budem počúvať odkiaľ sa ozve. Dochádzam k terénnej stanici, keď znovu počujem hlas rysa. Hlas prichádza zo svahu 200m oproti terénnej stanici. Odbočujem z cesty hore do príkreho svahu s množstvom skalných terasiek a popadaných stromov. Rys sa znovu ozýva niekde nado mnou. Stále vytrvalo prší. V kašovitom snehu sa dá pohybovať veľmi potichu čo mi vyhovuje. Každých pár metrov stojím a počúvam. Prichádzam pod skalnú stienku, na ktorú sme často chodievali s Mikinom. Obchádzam ju sprava krok po kroku. Zastávam na mieste odkiaľ čiastočne vidím na hrebienok za vrcholom skaly. Pohľad mi skoro vyrazil dych. Na hrebienku sedí rys a uprene pozerá rovno na mňa. Vtedy mi bleslo mysľou, že by to mohol byť náš Miki, keď doteraz neodbehol. Pomaly skladám ruksak a z vrecka bundy vyberám ďalekohľad. Rys stále hľadí na mňa. Čoraz viac začínam veriť že je to Miki. S ďalekohľadom na očiach sa mu začínam prihovárať: “Miki, Miki poď sem neboj sa.“ Po mojich slovách sediaci rys otriasol pravú labu, potom ľavú a líha si. Je pokojný, už nepozerá stále na mňa. Beriem mobil a volám Janovi Korňanovi. Vravím mu, mám tu predo mnou na tridcaťpäť metrov Mikina. Samozrejme, že mi neverí, veď je už jeden a pol roka čo sme ho nevideli. Sranduje a vraví dones mi z neho mikročip. Hovorím mu, myslím to vážne a znovu volám na rysa. Po chvílke sa Miki postavil vztýčil chvost ako, keď sme sa zdravili a ide ku mne a pritom sa hlasno ozýva. Riaditeľovi skoro vypadol z rúk telefón, keď v ňom počul rysa. Rys zastal za padnutým stromom odomňa tak 15 – 20 metrov a prehliadal si ma asi minútu. Potom sa otočil a vracia sa na svoje miesto a znovu si líha. Už nemám najmenších pochýb, že je to náš rys. Spoznávam ho aj podľa škvrnenia, je však o hodne väčší, má okolo tridsať kilogramov zdá sa aj tmavší, ale to robí zmoknutá srsť. Znovu beriem do rúk ďalekohľad a kochám sa pohľadom na rysa v nádhernej srsti. Tentokrát však skoro vypadol ďalekohľad mne. Za šikmo ležiacim Mikinom vidím časť hlavy ďalšieho rysa. Hneď mi napadlo, že je to rysica. Za hrebienkom ležiaca rysica  počula hlas človeka a nevedela čo sa robí, keď sa Miki správal prirodzene. Po tom čo si znovu ľahol na pôvodné miesto prišla ku nemu a ľahla si tesne vedľa neho tak, že jej spoza samca vyčnievalo iba pol hlavy. Doteraz ma však nezbadala. Vravím si, ak sa ešte raz ozvem uvidím jej reakcie. Ešte raz volám na rysa. Rysica si okamžite sadá a pozerá odkiaľ hlas prichádza. Takmer okamžite ma zbadala a dala sa na útek po vrstevnici hore dolinou. Celkove mi pripadala tmavšia a asi o štvrtinu menšia ako náš rys. Po tom čo rysica odbehla sa postavil aj Miki a pomalým krokom sa zabral hore do svahu. Idem smerom za ním na miesto, kde rysy predtým ležali a volám za ním. Rys ešte raz za mnou otáča hlavu, ale nezastavuje a pomaly mi mizne medzi stromami. Nasledujúce dva dni som strávil stopovaním obidvoch rysov. Hoci neustále vytrvalo prší máme dobré výsledky. Zisťujeme, kde sa rysy najčastejšie zdržujú, kade prechádzajú čo nám dáva predpoklad na ich zdokumentovanie na fotky, prípadne video. 

 

Do polovice marca 2002 sa ďalší rys nechytil, tak nášlapnú dosku odchytového zariadenia vyradzujeme z prevádzky.

 

10.1.2003 ráno prichádzam do Bystričky. Po ceste hore dolinou vedie stopa dvoch rysov išli v jednej línii, občas sa rozišli. Rysy mohli prechádzať niekedy 8. 1. ich šírka bola cca do 8,5 cm. Tou istou trasou, ale podľa zasneženia stopy o deň neskôr išiel ďalší väčší rys stopa šírky cca 10 cm. Keď tento väčší rys prišiel po ceste zarovno mostíka smerujúceho ponad potok ku chate zahol rovno na mostík. Rys prešiel tesne okolo chaty po chodníku a nasmeroval si to rovno do svahu oproti vchodovým dverám do chaty. Zviera išlo presne tak ako chodil náš rys Miki. Dovtedy, kým sme nechovali Mikina, nikdy som nezistil, že by divý rys prešiel mostíkom ku chtate, hoci som toto sledoval a do doliny chodil predtým desať rokov.

 

 

Ďalšie príhody

 

V jedno ráno som si zobrala Mikina na starosti. Vybrali sme sa našou obvyklou trasou cez Kuzmínovo na Gacel. Miki mal veľmi rád miesta, kde bol cítiť pach divej zveri. Najvhodnejšia sa mi zdala byt neďaleká lúka, asi 300 metrov od lyžiarskeho svahu. Keď sme prišli na lúku, Mikino vyliezol  na strom, ktorý si neskôr veľmi obľúbil. Napriek tomu, že som sa ho snažila privolať, neprišiel. Bál sa totiž zliezt. Kedže ma čakanie na neho prestalo bavit, rozhodla som sa vyliezt za ním po tenkom konari. Tam som presedela celé 2 hodiny, ale bez výsledku. Po ďaľších 15 minútach ma napadlo, že by som ho mohla z dola potiahnuť za chvost. A práve touto drastickou metódou som ho konečne dala zo stromu dole.

 

Stretnutie s medvedicou

Raz sme sa všetci vybrali na rodinnú prechádzku do doliny Bystrička. Chodník viedol ku Rysej skale. Keď sme vyšli na Rysiu skalu, Miki sa začal správať neprirodzene. O chvíľu sme zistili,že asi 50 metrov od nás schádzala zo svahu medvedica s mladými. Vtedy sme mali veľké štastie, že sme boli s Mikinom, ktorý nás na ňu upozornil.

 

Ako ulovil Miňovi škrečka

 

Miňo sa s obľubou hrával pred Mikinom so škrečkom a tak na to raz aj doplatil.

Začalo to tak,že Miňo pustil škrečka na zem, aby si pobehal. Mikino ho z počiatku len pozoroval, ale keďže je to predátor, nemohol potlačiť svoje pudy a skočil po ňom. Škrečok nestihol utiecť a skončil v jeho papuli. Škrečkove vnútornosti boli po celej chodbe. Mali sme veľa práce kým sme to všetko upratali.

 

Pobil sa s Malamutom

Táto príhoda sa stala v decembri kedy sme sa vybrali do Šramkovej doliny na chatu aj s  Milanom Fillom a jeho 50 kg psom. Zo začiatku sme sa obávali aby nenastali komplikácie medzi Mikinom a psom, ale Filo nás ubezpečoval že sa nič nestane. Pred nami Mikino po psovi len zazeral, ale akonáhle sme vošli do chaty, ozvalo sa skučanie. Celý vystrašený sme vybehli von aby sme zistili čo sa deje, uvideli sme Mikina s chumáčom chlpov v papuli. Pes sa po tejto udalosti nepohol z chaty celýdeň. .Zrejme pochopil, že po teritóriu silnejšieho jedinca sa nemá túlať. 

Ako lehával unavený po prechádzke

Vždy keď sme prišli z prechádzky Miki si unavený ľahol na jeho obľúbené miesto - na skrinku s topánkami. Keď bol starší skrinka mu už nestačila a tak sa stalo že mu nohy vytŕčali von. Veľmi rád lehával na chrbáte,kedy odhalil svoje žiarivo biele brucho s čiernymi fliačikmi. Je veľmi zaujímavé že rysi dokážu byť veľmi trpezlivé. Aj keď sme ho budili nikdy po nás neskočil.

 

Nemal rád psov

O Mikinovi sa dá povedať že ich neznášal, až na jedného pudlíka, ktorého si nesmierne obľúbil. Vždy keď ho stretol, tak ho len oňuchal a išiel ďalej. Mali sme aj jeden nepríjemný zážitok so psom, ktorého majiteľ Mikina kopol po tom, čo mu Miki vytrhol chumáč chlpov. V druhom prípade sa mi Miki vytrhol a utekal za bradáčom takého istého mena. Pes mal vtedy obrovské šťastie, keby som Mikina nechytila, mohol ho aj zabiť.

Ako sme ho doma kŕmili

Vždy, keď sme ho išli kŕmiť, museli sme ho zavrieť do kúpeľne, pretože bol veľmi útočný. Stalo sa nám aj to, že nám z kuchynskej linky zobral kurča a zatiahol ho až pod stôl. Mali sme veľa práce, kým sme ho vytiahli von, lebo Miki použil svoje ostré pazúre na to, aby nás za každú cenu odohnal. Druhý raz zase poškriabal maminu len preto, lebo držala mäso. Aj ocino má svoj nepríjemný zážitok. Raz mu vošiel do záchodu, kde obvykle rys jedol a skočil po ňom.

 

Parazity

Endoparazity

Boli vykonané opakované  rozbory trusu na zistenie endoparazitov. Iba v jednom prípade v rozbore z 01. 07. 1999 bol zistený mikrób Escherichia coli. Podľa mňa si tento mikrób mláďa prinieslo ešte zo ZOO. Po preliečení sa ďalšie nálezy nepotvrdili.

Ektoparazity

Neboli zistené, okrem spomínaných kliešťov a ušných parazitov dosť vzácnych Staphylococcus schleiferi ssp. coagulans na, ktoré rys trpel od malička. Tieto si takisto priniesol zo ZOO. Spomínané parazity dokážu zviera velmi trápiť svrbením Je preto nutné vydezinfikovať chovy a preliečiť zvieratá v ZOO – Bojnice, ktoré na ne trpia. Miki sa ich postupne zbavil tým, že sme mu vytierali uši miešanou masťou z lekárne podľa pokynov lekárov. Trvalo to však štyri mesiace. Parazit sa prejavuje tým, že si zviera často otiera uši ako keď sa umýva. Vnútro ušníc je znečistené hrdzavočervenými výlučkami – trusom parazitov. Dňa 12.11. 1999 bol rys zaočkovaný proti besnote u MVDr. J. Pánisa v Dolnom Kubíne.

 

Poďakovanie za množstvo námahy vynaloženej na prinavrátení rysa do prírody patrí.

Erika majdová – Ochrana karpatskej divočiny PCW

Michal Kalaš - člen stráže prírody

Michal Babnič – CHKO Horná Orava, /strážca/

Jaroslav Masiar – správa NPMF, /strážca/

Miloš Majda  mladší – Dolný Kubín

Dáša Majdová - Dolný Kubín

Eva Gregorová – ZOO Bojnice

Ing. Ján Korňan - správa Národného parku Malá Fatra

 

 

 

 

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.