Kniha návštev
Pridať príspevokPrečo vlastne?
Peter Drengubiak. | 10.03.2010
Dobrý deň.Ja sa len nestíham čudovať, že vôbec existuje niekto, kto na takýto projekt dá peniaze. Vypúšťať rysy imprintingom poznačené do voľnej prírody, kde v podstate majú malú, ak vôbec dáku šancu na prežitie v spoločnosti konkurencie teriroriálnych jedincov a ostatných predátorov. A ďalšia zásadná vec týkajúca sa genetiky. Vypúšťať "cudzí genetický materiál" do oblastí s existujúcou mikropopuláciou a dopustiť (ak teda niečo z toho prežije, čo dúfam že nie) takéto kríženie je neuveriteľnou drzosťou voči voľnému prirodzenému toku génov v "divokej" prírode. Neprajem týmto "domácim miláčikom" rýchlu smrť preto, že by som mal niečo, proti týmto zvieratám, práve naopak, je mi ich ľúto, čoho sú schopní niektorí "ochranári", podporovaný vládou, investormi....Ruku na srdce, ste s tým čo robíte naozaj spokojný? Nemusíte odpovedať, je to rečnícka otázka. Takto si robíte len hanbu v serióznom svete biologických vied. Toľko v skratke.
OdpovedaťPeter Drengubiak
pavel9 | 24.05.2010
Peter Drengubiak, každý má právo na názor. Aj Vy. Ale ak niekto znevažuje snahu, prácu niekoho iného v presvedčení, že je len on neomylný a "majster sveta, čo je Váš prípad, sám sa zneváži. Nechajte pracovať tých, ktorí sú na to fundovaní. Váš magisterský titul nedáva právo hodnotiť prácu niekoho, čo je v zameraní vzdelania úplne iný smer, a to je zas Váš prípad. Do Vašej práce sa nestarajú iní, nekonajte tak ani Vy. A nepochopím, ako môžete pracovať v CHKO Kysuce. Prácu ste zobrali, aby ste mali ekonomický osoh, ale odborne ste úplne mimo!!!! Ja sa len nestíham čudovať, že existuje niekto ako vy, a znevažuje prácu iných. Prezentujte tu aj svoju prácu a budeme ju hodnotiť aj my. Za snahou týchto nadšencov je vidieť už výsledok. Za Vašou je čo? Kritika? Kritizovať dokáže aj totálny blb, ale priložiť svoj diel k spoločnej práci a dosiahnuť aký - taký výsledok, na to treba odvahu. Vidieť že ste spotvorený prostredím, kde ste vyrastal a žijete a neuvedomujete si, že človek je len jej súčasťou, ako každý živočích, rastlina, a nikto mu nedal v prírode právo ničiť. Ukážte mi jediný príklad, kedy iný živočích(okrem človeka) poškodzuje VEDOME životné prostredie, zabíja iné živočíchy, ničí rastlinstvo z "rozkoše" aby dokázal že je "pánom tvorstva"? Plne podporujem snahu o záchranu a nápravu toho, čo človek spôsobuje prírode a zdokumentovali to aj na stránkach "návrat rysov". Ospravedlňujem sa, ak som Vás urazil v predchádzajúcich riadkoch, nebol to úmysel.
OdpovedaťPrečo vlastne? Reakcia
Jakub Kubala | 11.03.2010
Pán Drengubiak, prajem dobrý deň. Rád by som reagoval na vaše vysoko inteligentné názory. Prvá vec, ktorú ste tu rozoberali bola, že ide o vypúšťanie rysov poznačených imprintingom. Fáza imprintingu končí u šeliem zväčša v siedmom týždni. Ak by ste len trošíčku preštudovali denník, tak sa dopracujete k údaju, že mláďatá boli odobraté po tomto termíne. Takže v tomto prípade ste napísali úplnú hlúposť. Samozrejme netuším do akej miery ste vzdelaný v problematike genetiky, či evolučnej biológie, ale po prečítaní vašich príspevkov myslím, že nie dostatočne. O problematiku rysa ste pán Drengubiak bez urážky ani nezakopli. Záverečné horotvorné procesy v Alpách v priebehu treťohôr zamedzili migrácii rysích populácií a izolovali veľkú populáciu na severe, z ktorej sa formoval poddruh Lynx (Felis) lynx carpathicus (Kratochvíl & Štollmann 1963). Populácia izolovaná na južnej strane formuje poddruh Lynx (Felis) lynx orientalis Satunin 1905. V súčasnosti presne nevieme, do akej miery sa tento poddruh zachoval na Balkáne, táto otázka je predmetom genetických štúdií. Posledné fragmenty Balkánskej populácie prichádzajú do styku s Dinarickou populáciou (ktorá je tvorená Karpatským poddruhom, pretože ním bola reštituovaná) a Karpatskou populáciou ktorá do tejto oblasti zasahuje z priestoru Rumunska. V tejto situácii môžeme hovoriť o krížení dvoch odlišných populácií s rôznym genofondom. Na druhej strane podobná situácia vzniká v Poľsku. Najnovšie genetické štúdie poukazujú na stret Baltickej populácie s Karpatskou cca v priestore Bialowiezeckého pralesu. V našich podmienkach nemôžeme hovoriť o žiadnych mikropopuláciách, pretože celá Slovenská populácia nebola v priebehu histórie vystavená stretu so žiadnou geneticky odlišnou populáciou a má stabilný genofond bez výraznej diverzity génov. V konečnom dôsledku na tieto otázky bude možné odpovedať až po serióznom genetickom výskume našich rysov. Preto by som skôr vám odporučil doplniť si poznatky z genetiky. Je sympatické, že sa chcete zviditeľniť, ale trošíčku ste netrafili problematiku. S pozdravom spolupracovník projektu Návrat rysov, Mgr. Jakub Kubala, Technická Univerzita Zvolen.
OdpovedaťPrečo vlastne...
Tomáš Hulik | 10.03.2010
Dobrý deň Peter, ak by ste si pozorne prečítali celú stránku zistíte, že rodičia zvierat pochádzajú zo Slovenska. Čiže neviem o akom cudzom genetickom materiáli rozprávate... Ďalej by ste zistili, že aj rysi "poznačené imprintingom" sú schopné prežiť v prírode skoro 10 mesiacov bez akéhokoľvek stretu s ich vychovávateľmi. Dokonca je veľký problém ich odchytiť za účelom nasadenia satelitnej telemetrie. S rukou na srdci sme veľmi spokojní s tým, čo robíme, najmä so spoluprácou so serióznymi inštitúciami nielen vo svete biologických vied... Ak sa aj Vy chcete dozvedieť viac, kľudne nás kontaktujte (myslím si že to nie je až taký veľký problém), aby ste si doplnili poznatky o celom projekte a až potom robili unáhlené uzávery...
OdpovedaťPrečo vlastne?
Peter Drengubiak. | 10.03.2010
Už som to spomenul. Mikropopulácie. Neviem do akej miery ste vzdelaný v problematike genetiky, či evolučnej biológie. Je dosť podstatný rozdiel, keď rodičia rysov sú napr. z Kysúc a vypúšťajú sa napr. vo Veľkej Fatre (a nie len to, aj vrámci jedného orografického celku nájdete rozdiely). Keby ste si doplnili poznatky z genetiky, iste by ste pochopili o čom píšem. Mikropopulácie sú špecifické genetické "banky" ktoré sa od ostatných mikropopulácii líšia viac, či menej a v konečnom dôsledku majú veľký vplyv na diverzitu či diverzifikáciu génov v populácii jedného druhu (jednoducho napísané). A nebudeme si tu vypisovať rozprávky o vpečatení, množstvo takýchto projektov sa riešilo vo svete a na serióznejšej úrovni. Skúste niečo zo svojich výsledkov publikovať v karentovanom časopise a uvidíte sami na akej úrovni pracujete. To čo robíte je síce emotívne, pekný spôsob, ako si zarobiť a zviditeľniť sa, uznávam že Vás to muselo i stáť veľa síl a telesných štiav a viem, že sa Vám aj ťažko prijíma kritika, ale práve v tomto momente by si mal človek uvedomiť, že zarite stáť za svojim, bez objektívnej sebakritiky(vychádzajúcej z už existujúcich výskumov napr.) i keď je to viem ako náročné,sa proste nedá. Hrozí tu totiž, že človek začne žiť v sebaklame a to asi nechce nik.
OdpovedaťPrečo vlastne?
Miloš Majda | 10.03.2010
Pán Drengubiak, vo svojich príspevkoch ste popísali toľko hlúpostí, že sa za vás bude hanbiť riaditeľ a kolegovia zo správy CHKO. Je zrejmé, že ste v škole na hodinách genetiky nedával pozor. Tiež vám nič nehovorí celosvetový problém fragmentácie areálu výskytu jednotlivých ohrozených druhov živočíchov a rastlín vo vzťahu na genetiku. Pokiaľ sa časť populácie dlhodobo izoluje, vzhľadom na nízky počet jedincov, geneticky táto mikro populácia degraduje a zrejme bude nasledovať jej postupný zánik. Ale vy v tejto strate vidíte dokonca výhodu. Nezúfajte však, mám pre vás dobrú správu. Dňa 26. marca 2010 sa uskutoční na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene v miestnosti PL3 seminár na tému GENETIKA POĽOVNEJ ZVERI A VOĽNE ŽIJÚCICH ŽIVOČÍCHOV. Jedným z prednášajúcich je aj spolupracovník projektu Návratu rysov, Prof. Ing. Ladislav Paule, PhD. Som presvedčený, že by ste sa mali zúčastniť tejto akcie a doplniť tak svoje medzery zatiaľ aspoň z oboru genetiky. Na to, aby ani v izolovaných odchovoch, akým sú napr. ZOO nedochádzalo ku imbrídingu si dávajú veľký pozor odborníci z týchto organizácií. V praxi to riešia tak, že si medzi sebou živočíchy vymieňajú, alebo svoje chovy oživujú genetickým materiálom získaným z voľnej prírody. Nami vypustené rysy sú z pohľadu genetiky v tej najlepšej kvalite. Dôkazom toho sú testy DNA, tiež ich správanie, počas chovu a po vypustení do voľnej prírody.
OdpovedaťPrečo vlastne?
Peter Drengubiak. | 11.03.2010
Prečo tak útočná obrana? Jano (môj šéf) aspoň si myslím, že moje kvality pozná a môj názor rešpektuje a nie je to v žiadnom prípade pomstychtivý chlap. Jedine, kde by mohol vzniknúť problém je v tom, že Vás pozná dlhšie, možno sa s vami i priatelí, ale to ma tak netrápi. A netrápi ma ani názor kolegov i keď musím napísať, že kolegovia, čo sa trochu rozumejú zoológii a možno i genetike so mnou súhlasia a nie sú to len kolegovia z našej správy (prečo ste museli vypustiť chovaných rysov vo Veľkej Fatre a nie v Malej?). No neviem, kde a čo ste vyštudoval Vy, možno by ste mohol o tom niečo napísať. Ja napíšem o sebe: vyštudoval som krajinnú ekológiu (Mgr.) s priemerom 1,4 myslím, proste s červeným diplomom, 10 rokov sa zaoberám ornitológiou, 5 rokov sa intenzívne venujem batrachológii a herpetológii so zameraním na priestorovú diferenciáciu populácii v habitátoch a strata genetickej diverzity v rámci druhov práve z dôvodu fragmentácie krajiny, faunisticky na úrovni CHKO Kysuce, spolupracoval som s Jankom Topercerom ml., Prof.Kminiakom, Prof.Šteffekom....Momentálne pracujem na rigoróznej práci a zúčastním sa výskumu vo Vysokých Tatrách bez nároku na honorár. Približne 3 roky sa venujem popri zamestnaní štúdiu evolučnej biológie i genetiky, čo je vrátane zoológie a ekológie môj koníček. A teraz k problému. Začnem otázkami, ak sa nenahneváte, ale myslím, že by to pre Vás nemal byť problém vzhľadom k tomu, že sa už roky venujete rysom. 1.Aký má rys ostrovid vo všeobecnosti „home range“? 2. Aký má rys „home range“ v území do ktorého rysy vypúšťate? 3.Aká je v tom území abundancia z nej vychádzajúca denzita, sexilita, sociálna štruktúra, natalita, mortalita rysa? 4.Aká je v tomto území reálna fragmentácia ekosystému či habitátu rysa, ktorá pôsobý na jeho apetenčné správanie? Lebo iba na základe týchto informácii je možné tvrdiť niečo o nedostatku variability spôsobenej nízkou abundanciou a nepomerom sexility či vekovou a sociálnou štruktúrou v rámci skúmaného územia. Ak mi pravdivo odpoviete na uvedené otázky, potom Vám položím ďalšie, lebo veci sú omnoho zložitejšie, ako sa javia(Hardy-Weinbergov princíp, drift, mutácie...). Apropó, o tej konferencii viem a veľmi sa na ňu teším, uvidím ešte ako budem na tom s časom. Prof.Pauleho poznám a poznám aj jeho práce a vedzte, že rozprávať sa s ním by mi nikdy nerobilo za ťažko práve naopak, je to múdry muž . Na záver by som Vám doporučil literatúru, kde by ste sa mohli dozvedieť viac, ak by bol záujem. Jaroslav Flégr- Evoluční biologie, Úvod do evoluční biologie je toho viac v anglickom jazyku ak by bolo treba, ale na začiatok to stačí. Treba si jednoznačne naštudovať i Konrada Lorenza a celú vlastnú etológiu, dobrý typ je Zdeněk Veselovský a jeho Etologie.... P.s. ak je Vam nepríjemné so mnou diskutovať na fóre, môžeme si písať cez mail a áno oficiálne som poľnohospodár :) S pozdravom Drengubiak.
OdpovedaťPrečo vlastne?
Lukáš | 11.03.2010
chlapci moji. tak tomutu pánovi v skole kradli desiaty a on si teraz myslí, že zjedol všetku múdrosť sveta. či ten vôbec bol dakedy v lese? jednoducho už na čítanie nepríjemný chlapík. NARCIS
OdpovedaťPrečo vlastne?
Peter Drengubiak. | 12.03.2010
Veci nie sú často krát také, ako sa zdajú. Je mi úprimne ľúto ak som sa niekoho dotkol a už vôbec som nechcel vypadať ako narcis i keď priznam sa, raz mi desiata v škole zmizla. No a v lese som pár krát bol a nie len na hubách. To že som čosi o sebe napísal, bolo len z jedného jediného dôvodu, aby Miloš niečo o mne vedel (on vie o čom hovorím). Príčinou môjho rozhorčenia a následne nie celkom priateľského tónu je len moja zvedavosť, zvedavosť človeka, ktorý rozmýšľa nad každým zásahom človeka do procesov v prírode. Je to pre mňa tak trochu neprehľadná záležitosť okolo genetiky rysa. Ďakujem Jakubovi za spresnenie areálu výskytu podruhov rysa v rámci Európy. A áno, vpečatenie je len otázkou ranného štádia juvenilov, nepriamo ste mi tým odpovedal na moje pochybnosti okolo konkrétne vypúšťaných rysov. Len chcem podotknúť, že nie len vpečatenie je významné pri takýchto pokusoch o "prinavrátenie rysov", ale i "domestikovanie", strata plachosti, závislosť na človeku vyplývajúca z neschopnosti samostatne loviť atď. na margo genetiky sa však chcem spýtať, do akej miery je zmapovaná genetika rysa na Slovensku a ak je, že či skutočne neexistujú rozdiely v mikropopuláciách viazaných na napr. jednotlivé orografické celky i keď vieme že príroda hranice nepozná a či skutočne tu realizáciou vypúšťania rysov do voľnej prírody nedochádza k miešaniu „materiálu“ podliehajúcemu prírodnému výberu a zároveň jeho možno degradovaniu na úkor druhu? Ďakujem.
OdpovedaťK čomu je táto debata?
Tomas Hulik | 12.03.2010
Peter, stále nechápem k čomu je táto debata, a čo Vás k tomu vyprovokovalo a vedie. Este raz Vám doporučím: prečítajte si denník, aby ste vedeli viac o celom procese a projekte. Ohľadne Malej Fatry... Aj to Vám mohli kolegovia povedať, že nejaky dobrák podpálil chatu, kde bol plánovaný celý projekt a tak sme sa museli rýchlo rozhodovať... Preto Veľká Fatra. Tiež mi príde absurdné vypisovať, akej farby je Váš diplom. Ja mám modrý a tiež titul Mgr. a úzko som spolupracoval mimo iných aj s Etologickým inštitútom Konrada Lorenza vo Viedni. Chcete pokračovať? Nemáte iné miesto na svoju prezentáciu? Napíšte nám Vašu ucelenú reakciu a názor na projekt, radi ju uverejníme na blogu. Ako odpoveď na Vaše otázky ohľadne priestorovej dynamiky a etólogie a ekológie rysa v NP Veľká Fatra, resp. v Ľubochnianskej doline? Celkom isto si do kážete odpovedať aj sám. Vy to na Kysuciach viete??? Tento projekt slúži aj na to aby sme tieto veci zistili napr. cez satelitnú telemetriu. Ak máte záujem si doplniť poznatky a zúčastniť sa výskumu, tak Vás mile radi pozývame a privítame v Ľubochnianskej doline a môžme sa pustiť do terénnu zisťovať home range rysov žijúcich v širšom okolí chaty. Okolo apríla si tam určite prídete na svoje v rámci batrachológie a tu si mozete porovnať mikropopulacie... A poprosím, keď už tip na literatúru, trak aspoň niečo k čomu sa nedá bežne dostať, resp. čo sme ešte nečítali a nepoznáme... Budem však rád, keď prispejete vecnými poznatkami k riešeniu problematiky rysa. Môj email si nájdete na tejto stránke. S pozdravom Tomáš Hulík
OdpovedaťK čomu je táto debata?
Peter Drengubiak. | 12.03.2010
Môj posledný vstup :) to okolo mojich otázok, bolo celkom zámerné, viem aká je situácia na Slovensku s zmapovaním všeobecne veľkých šeliem. Chcel som tým poukázať na ďalší nedostatok vo vašom projekte. Priznal ste to aj Vy a tu je môj názor: ja osobne by som sa do takéhoto projektu v živote nepustil (i keď sa zaujímam aj o veľké šelmy - mapovanie...), lebo má diery, je napadnuteľný, bez vstupných informácii o priestorovej distribúcii druhu v oblasti vypustenia atď.atď... je to hranie sa na ochranárov,alebo "aj keď bez potrebných poznatkov, ale skúsme a uvidíme", nehnevajte sa, ale nesedí mi to, som asi vyznávač komplexnejších vecí s väčšou predikciou pravdy. A na margo debaty, aby som bol presný, prečítajte si ju celú, ušetril by ste veľa času na zbytočné vety, ako som písal, Miloš vie, prečo som o sebe niečo napísal, totiž, preklepával si ma u mojich kolegov a pritom stačilo zavolať mne :) všetko má svoje príčiny i následky, prajem pekný deň a veľa úspechov. Drengubiak
OdpovedaťEšte na moment...
Jakub Kubala | 14.03.2010
Pán Drengubiak, na aké nedostatky chcete poukazovať? Veď ste si nedali ani tú námahu prečítať si základný zdroj informácií o projekte – jeho denník. Naštudovali ste si pár knižiek o etológii a genetike a idete oponovať problematike, o ktorej nemáte nejaké informácie. Samozrejme, že by ste sa do takéhoto projektu nepustili, pretože máte naštudovanú len problematiku, v ktorej sa pohybujete a stále sa ju čiastkovo snažíte aplikovať na tento projekt. A to potom stále vyznieva nezmyselne, pretože by ste sa nepýtali informácie, ktoré sú všeobecne známe zo starších výskumov. Dôležité detailné a presné poznatky o sociálnej a priestorovej štruktúre rysa ostrovida je možné získať v požadovanej kvalite len pomocou dlhodobého telemetrického sledovania jedincov. Podľa našich predpokladov bude total range analogický ako u populácií, ktoré boli sledované v zahraničí. Celkový okrsok dospelého samca bol metódou MCP stanovený v Českej Šumave na 494 km2 a domovský okrsok na 356 km2, aj keď veľkosť celkového okrsku ďalších sledovaných samcov sa pohybovala v číslach 394 – 233 km2 (prvá uvedená hodnota sa však vzťahuje len na oblasť Brd). Tieto údaje sa zhodujú s údajmi zo Švajčiarskej Jury (BREITENMOSER A KOL. 1993, resp. 2007). U dospelých teritoriálnych samcov boli v tejto oblasti zistené hodnoty celkových okrskov až 465 km2 (v priemere 364 km2). Z Poľského Bialowiežského pralesa boli zaznamenané o čosi menšie hodnoty 190 – 343 km2 (SCHMIDT A KOL. 1997). Veľkosť celkového okrsku dospelej samice na Šumave bola až 508 km2 a bola spôsobená neobvykle veľkou pohybovou aktivitou v krátkom období ruje počas marca. Keď bolo toto obdobie z ďalších meraní vynechané, výsledná hodnota predstavovala 307 km2. Vo švajčiarskej Jure boli stredné hodnoty celkových okrskov 264 km2 a maximálne 337 km2. Namerané údaje v Šumave dosahovali v období párenia hodnoty celkových okrskov vyše 250 km2. V mesiacoch marec a apríl boli zaznamenané maximálne hodnoty 132, resp. 290 km2. Koncom mája dochádzalo k výraznému zníženiu celkových okrskov len na 16 km2, počas laktácie v júni až júli len 21 km2 a tieto hodnoty sa opäť úplne zhodovali z údajmi zo Švajčiarska. Keď berieme do úvahy tieto hodnoty s analýzou prezencie jedincov metódou sledovania stopových dráh s následnou analýzou morfologických rozdielov a relatívnym určením vekovej a pohlavnej štruktúry, dostaneme odpovede na informácie ktoré chcete. Následná DNA analýza biologického materiálu z jednotlivých jedincov vaše informácie potom potvrdí, alebo vyvráti. Ešte raz vám tiež píšem, že naša populácia neprišla v rámci histórie do styku s inou a nie je geneticky fragmentovaná do mikropopulácií. Odchyt rysov z nášho územia a ich následná reštitúcia väčšinou prostredníctvom Zoo v Ostrave, ako uvádza ČOP (1997), do toho roku sa rysy vypustili do 7 štátov v počte asi 78 – 82 jedincov, opäť oživila vyhubené (vymreté) populácie. Sú tvorené len našou populáciou, bez kontaktu z inou geneticky odlišnou populáciou (mimo Balkánu). S pozdravom Kubala
OdpovedaťEšte na moment
Peter Drengubiak. | 15.03.2010
Nedalo mi :) Áno, genetike sa venujem žiaľ len v teoretickej rovine (z kníh) v ktorých sa však nachádzajú informácie empiricky získané z praxe. Denník som si neprečítal celý, to je pravda a sotva by som v ňom asi našiel informácie, že rys Miki po vypustení sa dal kde komu pohladkať a možno aj reagoval na citoslovciu náá č-č-č-č-č (nemohol som si odpustiť). A vypúšťať rysy v oblasti kde sa presný počet jedincov nevie a skôr sa predpokladá schopná populácia sa mi zdá nezmyselné. A tak isto je nezmyselné telemetricky mapovať takéto rysy a ešte nedaj bože prezentovať ich zistený home range ako u jedincov divo žijúcich. K okrskom, týchto pár čísel o home range Vám stačí, nie je toho trochu málo, nezdá sa Vám to generalizovanie tak trochu skresľujúce pravdu? A posledná otázka, na ktorú ste mi neodpovedal. Ja som sa v predchádzajúcej otázke na Vás pýtal, teraz inak, či existuje rozdiel medzi súborom alel rysa napr. z Veľkej Fatry a súborom alel rysa z napr. Kysúc? Či sú si úplne rovnaké? Viete určite dobre aj sám, že určiť „hranicu“ či je ten druh ešte stále druhom, alebo už poddruhom nie je ľahké a existuje okolo tejto problematiky množstvo dohadov a nejasností. Suma zásadných nedostatkov či nejasností, ktoré mi akosi vadia a možno sú len subjektívne :) : 1. Genetika rysov 2. Ochočenie 3. Logika vypúšťania vo Veľkej Fatre 4. Imprinting (o ňom ste už písal, že je eliminovaný) 5. Prosím Vás, predpokladám že keď pracujete na univerzite, ste inteligentný človek, odpuste si osobnostné narážky, ja na Vás neútočím, ani netvrdím, že Vaše vzdelanie je menejcenné, práve naopak, rešpektujem Váš názor, ale zároveň hľadám pravdu a odpovede na otázky, ktoré mi vŕtajú hlavou. Som za akademickú debatu, Vy nie? Ďakujem, Peter.
Odpovedať?
Ewa | 16.03.2010
Nepísal ste tak náhodou v predchádzajúcom príspevku, že sa jedná o Váš posledný vstup??? Škoda len, že nedokážete pevne stáť za svojím slovom, ktoré bolo mimochodom jedno z najrozumnejších čo ste tu napísal......
OdpovedaťDlhofúzavci
jofo | 18.03.2010
Pán Drengubiak a spol. Myslíte že Vaše múdre reči pomôžu prírode, pomôžu zvieratám v nej? Je vôbec možné, že sa tu pretekáte, kto ake termíny použije a sedkáte latku kto má aky titul a kde a s kým študoval a spolupracoval. Je to trápne a zbytočné. Je množstvo študovaných ING, MGR a ostatných, ktorí sa tak moc mília. Jediná ktorá sa nemýli je príroda. Je v nej všetko zosynchronizované. Až do zúrivosti ma privádzajú takéto debaty dlhofúzavcov najmúdrejších. Nikto z nás nevie čo bude zajtra, či ako sa bude toto zviera v prírode správať. Zbytočná filozofia a zbytočné mudrovanie ako v Tichej a Kôprovej doline, len ubližuje a nie pomáha. Zamyslite sa, skúste pomôcť, pochopiť a poradiť ... Ak máte osobné problémy s tvorcami, nezaťahujte do toho pol sveta + zvieratá. Z osobnéj skúsenosti môžem poznamenať, že vedci, doktori a neviem ako SUPER študovaní ľudia sa mýlia !!!
Odpovedaťlen tak ďalej...
Ewa | 06.02.2010
Keď som po prvý krát navštívila túto stránku s úžasom a zatajeným dychom som ju celú prezkúmala. Ani na sekundu ma nenapadla myšlienka na peniaze a ďalšie povrchné veci, ktorými sa v knihe návštev zaoberajú niektorí jedinci. V tomto projekte vidím vyšší význam a hodnotu. Peniaze sú len technická vec, bez ktorej by v dnešnej dobe realizácia projektu takýchto rozmerov nebola možná, ale určite nie sú všetko. Bez viery, energie, 100% nasadenia a lásky k prírode Miloša a Tomáša by dnes tieto šelmy žili v zajatí odsúdené k životu v klietke, napospas stovkám zvedavých návštevníkov ZOO. Rys je šelma a bol stvorený práve preto aby lovil a živil sa svojou korisťou. V prírode má nezastupiteľný význam, je neoddeliteľnou súčasťou vrcholu potravinového reťazca a druhovej diverzity,ktoré sú predpokladom zachovania ekologickej stability. V lesoch kde nežijú šelmy a dravce,¨sa veľmi rýchlo premnoží zver, ktorej populácie postupom času slabnú a degradujú v dosledku prežívania slabých, starých a chorých jedincov, ktorí by za prirodzených podmienok padli za obeť práve šelmám či dravcom. Predátory fungujú ako regulátor stavu populácie svojej koristi.Lovia slabé a choré jedince a tým pádom udržujú populáciu zdravú a silnú. Bez zásahu človeka ("dobráka"s puškou) by sme mohli hovoriť o rovnováhe. Je veľmi smutné, že vačšina z nás si neuvedomuje závažnosť problematiky vymierania našich povodných druhov. A je to práve vo väčšine prípadov človek, ktorý svojím bezcitným a egoistickým chovaním doviedol určité druhy šeliem a dravcov na pokraj záhuby. Kto dáva človeku právo rozhodovať a konať vo svoj vlastný prospech na úkor ostatných živých tvorov? Rozhodne o osude Lízy a Mura opäť človek? Bude to ruka "milovníka prírody" z poľovníckeho spolku, ktorému prítomnosť vypustených šeliem nedá spať? Splní si svoj sen a vobec mu nebude prekážať fakt,že sa jedná o prísne chránený druh... Napriek všetkým rizikám má tento projekt nevyčísliteľnú celospoločenskú hodnotu. Zo srdca prajem Líze a Murovi, aby získali dostatočne veľké lovecké teritórium, zabezpečujúce dostatok potravy na prežitie. "Boh ich ochraňuj"...
OdpovedaťGratulujem a držím palce
Jojček | 05.02.2010
Je to úžasné sledovať tak zanietených a statočných ľudí ako ste vy, naozaj všetky klobúky dolu. Ochrana takýchto živočíchov je veľmi dôležitá a potrebná. Tu skutočne cítiť, že vám táto práca prináša radosť a robíte ju so srdcom. Na dnešnú skazenú dobu ukážkové Prajem veľa síl a trpezlivosti :o) Nech sa darí
Odpovedaťmonika
promcakova | 04.02.2010
Som nadsena a blahozelam Vam! Ked som v praci a potrebujem relax pustam si Lysu a Mura. posobia protistresovo.
Odpovedať...po prečítaní príspevkov
Skiro | 02.02.2010
Je zarážajúce, koľkí za týmto všetkým vidia len prachy a snahu zviditeľniť sa. Určite, peniaze sú potrebné, no viem si predstaviť, aké ťažké musí byť zháňanie prostriedkov na takýto projekt. A viem, že keby nebolo dvoch zanietených "bláznov", nikdy by sa nič také úžasné nestalo. Určite úžasné aspoň pre tie rysíčatá. Do ZOO pokiaľ nemusím, nejdem. Ostáva mi ťažko pri pohľade na tých väzňov... Čo by dal každý z nich za to, keby sa dostal na miesto Vašich rysov. Za tie momenty v potoku, na lúke... Už len držať palce tým dvom šelmám, aby ich nedostal na mušku ten protipól Miloša a Tomáša - masový vrah, ktorý si hrdo vraví poľovník.
Odpovedaťtakze masovy vrah....
Peter | 11.03.2010
pekny prispevok, ale posledne slovo by som vymenil za slovo pytliak... netreba vsetkych hadzat do jedneho vreca... neda sa jednoducho vsetko chranit, zver regulovat treba... ak si myslite, ze nie, chodte niekam na dedinu a vysvetlite to nejakej starenke, ktora cele leto otrocila na poli a v jeseni jej to za jednu noc zlikvidovala zver... nehovorim, ze je to pravidlo a ani nejdem tvrdit, ze vsetci polovnici su poctivi (ja tiez niesom polovnik pre informaciu) ... dokonca by som povedal, ze poctivi tvoria mensinu... ale predsa nieje spravne ich oznacovat za masovych vrahov a podobne... ja osobne poznam niekolkych, ktori su poctivi a napr. na rysa by nikdy nezdvihli zbran... su to ludia, ktori rozumeju podstate polovnictva... to nieje o zabijani... a posledna vec na zamyslenie... aky je rozdiel medzi zabitim kravy na bitunku a zabitim jelena? krava nieje zivy tvor? ci si len proste nezasluzi zit? v prirode sa casto odohravaju scenare, pri ktorych korist umiera v strasnych bolestiach ked je pozierana za ziva... to je v poriadku? ci si myslite, ze umiera s dobrym pocitom, ze ju trhaju vlci, lebo tak je to spravne? Smrt je bezna sucat kolobehu prirody a regulacia zvery je potrebna podla vsetkych vyskumov... samozrejme v rozumnom mnozstve...
OdpovedaťPozdravujem
Miloš | 04.02.2010
Vďaka Skiro. Tí čo strieľajú do zvierat len tak z vášne sa asi nikdy nepozerali do ich očí zblízka. Hlavne nie vtedy, keď pristupujú k zabitému či umierajúcemu zvieraťu. Ľudia vravia, že nerozumia zvieratám no nie je to pravda. Ten kto sa nehanbí pozrieť zvieratám do očí im nemôže nerozumieť. Nerozumieš svojmu psovi, keď je chorý, je mu zima, alebo ho kŕmiš. Nerozumiem vyslabnutému orlovi na poli za dedinou. Viem, že sa narazil pri love, alebo má v sebe guľku. Je to však jedno, jeho oči hovoria, že potrebuje pomoc. Čo možno vyčítať z očí gorily za sklom. Čo z oči rysov strácajúcich sa v šere lesa po roku života s nimi?
Odpovedať