Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. 
Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový gradient ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.
Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných období postglaciálneho vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý (Androsace villosa), má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej (Anemone narcissiflora).
Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ v nej bolo zistených okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem možno spomenúť medveďa (Ursus arctos), rysa (Lynx lynx) a vlka (Canis lupus). Hniezdi tu orol skalný (Aquila chrysaetos). Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra rupicapra), ktorý potenciálnym krížením môže ohrozovať genetickú čistotu pôvodnej tatranskej populácie kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.
Najstaršou rezerváciou v národnom parku je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.

 

Národný park bol vyhlásený nariadením vlády SR č. 140/2002 Z.z. zo 6.3.2002 s účinnosťou od 1.4.2002.


Územie NP sa nachádza v okresoch:

Ružomberok (k.ú. Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Ružomberok, Ľubochňa), 

Martin (k.ú. Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice, Turčianske Jaseno),

Turčianske Teplice (k.ú. Mošovce a Rakša) a 

Banská Bystrica (k.ú. Dolný Harmanec, Staré Hory, Turecká, Motyčky).


Ochranné pásmo NP je v okrese Ružomberok (k.ú. Liptovská Osada, Ružomberok, Hubová, Ľubochňa, Stankovany), Dolný Kubín (k.ú. Kráľovany), Martin ( k.ú. Šútovo, Krpeľany, Turany, Nolčovo, Konské, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Záborie, Sklabiňa, Turčianske Jaseno, Belá-Dulice, Folkušová, Blatnica), Turčianske Teplice (k.ú. Mošovce, Rakša, Háj, Turčiansky Michal, Čremošné), Banská Bystrica (k.ú. Dolný Harmanec, Harmanec, Staré Hory).


Výmera NP je 40 371,3433 ha a OP NP 26 132,5817 ha.

 

web stránka NP Veľká Fatra

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.